Keď hovoríme o dobrom vzdelaní a o vplyve ľudí s prestížnymi školami na túto spoločnosť, nemôžeme obísť MGIMO. Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov bol do začiatku 80. rokov jedinou prestížnou vysokou školou, ktorú mohol ambiciózny a talentovaný študent zo socialistického Československa absolvovať. Záujem bol veľký, a zďaleka nestačilo mať dobré študijné výsledky. Na MGIMO bolo treba mať aj bezchybný ideologický profil. Stačil napríklad jeden emigrovaný príbuzný alebo otec vylúčný zo strany či veriaca mama – a študent nemal šancu. Časť študentov bola navyše vychovávaná v Moskve na špeciálne účely tajných služieb.

Keď si budú študenti manažmentu hľadať na skúmanie neúspešného manažéra, pokojne môžu analyzovať kariéru Vladimíra Repčíka. Šéf SOZA minulý týždeň konečne rezignoval. Bolo to asi prijateľnejšie, ako zažiť kruté odvolanie pre neschopnosť.

O tom, že hľadanie práce je tvrdá práca, sme už v .týždni nedávno (36/2012) písali. Popri osobných a virtuálnych sieťach, ktoré uchádzač o prácu môže využiť, sme okrajovo spomenuli aj personálne a pracovné agentúry. S čím všetkým môžu potenciálnemu zamestnancovi pomôcť?

Začalo sa to ako senzácia. Profesorka Karen K. Kingová, historička z Harvardskej univerzity, ktorá sa venuje ranému kresťanstvu, počas kongresu venovanému koptským štúdiám v Ríme povedala, že našla papyrus, na ktorom sú zapísané slová: „Ježiš im povedal: Moja žena..“ A pod týmto veršom stálo ďalšie tvrdenie: „Stane sa ona mojím učeníkom.“ Tieto slová boli zapísané v gréckej abecede a koptským jazykom, fragment pochádza pravdepodobne zo štvrtého storočia po Kristovi.

Je to maškrta pre deti, nie diverzný kultúrny mém našej zhýralej prítomnosti, klamem si do vrecka, keď riešim dilemu, aký jogurt kúpiť. Viem, ktorým by som urobil najväčšiu radosť, ale zdráham sa, nakoniec, je to moja zodpovednosť, čo z toho dievčatka vyrastie.

Nadchádzajúce americké prezidentské voľby sú tentoraz skôr o vyjadrovaní nenávisti medzi politikmi, ako o konštruktívnej diskusii, ktorá by mohla Spojené štáty posunúť tým správnym smerom.

Hovorí, že Slovensko by mohlo byť Novým Zélandom strednej Európy. Vybudoval úspešnú cestovku a turistov vodí na najexotickejšie miesta planéty. Svetobežník, víťaz súťaže Ernst&Young Podnikateľ roka 2011 a majiteľ BUBO Travel Agency Ľuboš Fellner.

Janette Sadik-Khan je riaditeľkou Department of Transportation – oddelenia dopravy mesta New York. Jej oddelenie má 4 700 zamestnancov, spravuje 10 100 kilometrov ciest a 800 mostov. Pracuje s rozpočtom 2 miliardy dolárov.

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.

Ak sa nejaký film volá Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc, zdravý rozum velí vyhnúť sa mu širokým oblúkom. Naivnejší diváci by mohli zaváhať a zvažovať, či sa predsa len nevyberú do kina s deťmi, slabá hodinka a pol, šarvanci budú mať radosť, z omylu by ich, našťastie, vyviedli už pri predaji lístkov, a ak nie, dospelí by to možno ustáli, ale deti by takmer isto mali zamiesené na zopár návštev u detského psychológa.