V Astane uprostred kazašských stepí, ktoré sa na severe menia na sibírsku tundru, už stojí obrovský sklenený stan. Uprostred neho je malé more s palmami a pieskom z Malediv.

Ubíral jsem se v den české státnosti pošmourným kalným ránem do budovy rozhlasu, abych pronesl něco smysluplného o patronu a ochránci českého národa a v hlavě jsem měl neprostupnou mlhu.

Odkiaľ pramení dobro? Z čoho pochádza zlo? Vraví sa, že deti sú čisté bytosti. Je to naozaj tak? Čo je ešte citlivosť a čo je už sebectvo a zbabelosť? Čo je ešte prísna výchova a kedy sa začína rodičovský teror? Ako je to so vzťahmi medzi mužmi a ženami, medzi pánmi a sluhami? Ako sa dá vzbúriť? Prečo sa niekedy všetko pokazí? Prečo sa veľké a malé dejiny tak často zlejú do jedného prúdu?

Na prvý pohľad je to nezrozumiteľné – prečo by mala padnúť vláda pre nejakého Trnku? Nie je viac nehodných úradníkov vo vysokých funkciách? Je. Ale toto je oveľa vážnejšie.

Na prvý pohľad je to nezrozumiteľné – prečo by mala padnúť vláda pre nejakého Trnku? Nie je viac nehodných úradníkov vo vysokých funkciách? Je. Ale toto je oveľa vážnejšie.

„Potrebujete niečo zariadiť na Špeciálnej prokuratúre? Obráťte sa na jej šéfa Dušana Kováčika.“ Nie, nejde o nemiestny vtip. Pôsobenie špeciálneho prokurátora totiž ukazuje, že človek, ktorý by mal garantovať právny štát, sa spreneveril svojmu poslaniu.

Stojíme s Yasuko Kimura na kope štrku v prístave mesta Tagajo. Sedemnásty deň po cunami. Bolo to presne ako v katastrofickom filme, hovorí. Najprv prišla malá vlna, za ňou stena vody.

Mal to byť slávny deň. Naveky zapísaný zlatým písmom do národných dejín. Stal sa však presný opak.

Prvá kapela, v ktorej som hral, bola funková a volala sa Deli. Odohral som s ňou dva koncerty. Prvý bol v bratislavskom Ovsišti, druhý na Festivale politickej piesne v Martine. Bolo to v roku 1986 a ja som mal 15 rokov.

S rozprávkami som mal vždy problém. Viac ako samotný dej ma totiž zaujímalo, čo bolo po tom, ako zazvonil zvonec. A žili šťastne, až kým nepomreli. To určite! Kto by to vydržal? Nikto ma nepresvedčí, že si Červená čiapočka nakoniec s horárom aspoň trochu nezačala. V takom mladom veku byť opäť porodená cisárskym rezom, to s vašou psyché patrične zamáva.