Richard von Weizsäcker (15. apríl 1920 – 31. januára 2015) pochádzal z konzervatívnej nemeckej šľachty, z ktorej nevyrastali práve „zanietení demokrati“. Jeho otec bol za Hitlera vysokým úradníkom ministerstva zahraničných vecí. On sám bojoval ako dôstojník Wehrmachtu na východnom fronte, kde padol jeho brat Heinrich. Druhý brat Carl Friedrich nebol len teoretickým fyzikom, ale v rokoch 1940 – 1942 pracoval aj na nemeckom uránovom projekte. Práve preto však boli jeho neskoršie slová, ktorými zásadne ovplyvnil pohľad na nemecké dejiny, také dôveryhodné.

Dokumentárny film Anabely Žigovej Salto mortale, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenskej klubovej distribúcie, sa začína zistením, že režisérkin nebohý otec sa pohyboval v štruktúrach ŠtB.

Cez okno počujem hrkot vlaku. V Berlíne stále odniekaľ počuť vlak. Pozriem von z okna a vidím úplne iný Berlín, ako videl môj otec v roku 1984. Pracoval na železnici ako inžinier a za všetky tie nadčasy a dobrovoľné zmeny vyhral výlet do budúcnosti. Áno, budúcnosti, pretože NDR bola pre mnohých Kubáncov niečo ako horizont, ktorý by sme raz chceli dosiahnuť a navštíviť.

Nebyť Nežnej revolúcie, konštruktér Tadeáš Wala by možno dodnes vyvíjal letecké stroje do šuplíka. Firma, ktorú s kolegami založil, vyrobila za posledných dvadsať rokov päťsto ultraľahkých lietadiel.

Môj otec ešte za komunistov prechovával takú úctu ku Katolíckym novinám, že s nimi nedovolil ani podkúriť. Dodnes ich doma skladujeme. A pritom vtedy sa už vedelo, že redakcia potichu kolaboruje s komunistami skrze hnutie Pacem in teris. Keď sa v tých časoch spovedala istá babka, že necíti nejaké hriechy, kňaz sa jej spýtal: „Katolícke noviny čítate“? „Áno, samozrejme!“ „Tak ľutujte“ –znela odpoveď.

Náš stĺpčekár brat Filip bude po trinástich rokoch v reholi práve tento týždeň vysvätený za kňaza, takže z frátra sa stane páter. Otec Filip. Hovorí, že by rád pre všetkých navždy ostal bratom. Jedinou zmenou bude pre neho prijať viac zodpovednosti, vyplývajúcej z poslania kňaza.

Po roku sa Jakub Ursiny predstaví so skupinou Provisorium, s ktorou hrá piesne svojho otca Deža Ursinyho, opäť v Bratislave. Koncert sa uskutoční 20 . júna v klube MMC. Dežových priaznivcov isto poteší, že sa Jakubovi podarilo doraziť dlhoočakávaný DVD-box s otcovými dokumentárnymi filmami. Jeho krst sa uskutoční začiatkom júla v rámci koncertu Provisoria na trenčianskej Pohode.

Takže máme po povodniach. Áno, viem, je to už nejaký týždeň, čo sa okolo Ostrihomu prehnala storočná voda, ale bilbordy sú neúprosné. Aj v júli sa pozeráme na zábery dobrovoľníkov, pozvánku na raut zdarma, poďakovanie vyčerpanej primátorky. Máme hrdinov? Určite. Študenti, otcovia rodín, mamy s deťmi, vojaci deň a noc pracovali na spevňovaní hrádze, plnili vrecia s pieskom a odháňali „katastrofických“ turistov.

Najskôr to bola reportáž z narodeninovej oslavy Mikuláša Černáka, potom medailónik o mafiánovi Gaálovi ako vzornom otcovi rodiny. Teraz žehlia imidž Salmanovcom, obvineným z viacerých závažných trestných činov. Zdá sa, že televízia Markíza sa v tomto nezmenila.

Donášanie nadobudlo za fašizmu a komunizmu obludné rozmery. Tajná polícia, Gestapo, Ústredie štátnej tajnej bezpečnosti, KGB, fungujúca na rozdiel od ŠtB dodnes, a to aj u nás. Verejné donášanie podľa sovietskeho vzoru. Pavlík Morozov, ktorý udal vlastného otca. Udanie ako oznamovacia povinnosť od pracoviska až po internát: „Udať ťa neudám, oznámiť ťa musím.“ Ľudí sprevádzali celým aktívnym životom kádrové dotazníky.