„Amerika je krásna. Ale všetko je krásne... lebo tí harleyáci chodia tak šialene. To sú fakt šialenci..." Do klubových kín prichádza dokument Adama Hanuljaka o ceste Divadla z Pasáže do Ameriky.

Keby som si fakt mala vybrať jedno-jediné zviera, asi by to bol jak. Čím dlhšie tie zvieratá pozorujem, tým viac som do nich zamilovaná. Nie zubre, bizóny a kravy. Jak – konkrétne.

Po celý čas svojho desaťdňového pobytu na filmovom festivale v juhokórejskom Pusane zháňam pohľadnice. Pociťujem akútnu potrebu ohlásiť do všetkých rodinných i priateľských zákutí, že navštíviť túto zaujímavú krajinu sa vyplatí, aj keď v nej s turistickým ruchom evidentne nerátajú.

Bol pondelok 8. novembra. Dvaja muži oblečení vo vojenských uniformách zastavovali vo východnej provincii štátu Demokratická republika Kongo motocyklistov.

Ak sa občianske združenie s názvom „Mládež pre Krista“ spojí s popredným severoírskym biznis konzultantom, aby spoločne uskutočnili seminár pre malých a stredných podnikateľov na Slovensku, vyzerá to ako neobvyklá kombinácia.

V živote človeka príde chvíľa, keď si začne klásť otázky o zmysle svojho života, o veciach, ktoré ho presahujú, keď začne hľadať cestu ku skutočnému ja, k Bohu. Prečo však dnes zamieri radšej do indického ašrámu či inej exotickej destinácie, keď má pod nosom svoj kostol či synagógu?

Hádam ako predzvesť očakávanej fotografickej smršte, ktorá sa v novembri preženie Bratislavou v podobe Mesiaca fotografie, priniesla Slovenská národná galéria výstavu prác Františka Drtikola z prvej polovice 30. rokov.

Misie robíme po celej krajine už od roku 1994. Ročne ich robíme 10-12, takže za tie roky sme navštívili už vyše 200 farností. Nielen tu doma na Slovensku, kde nás pozvali, ale aj v cudzine.

Sú dedinky, kde sa na pohľad nič nedeje. Nezaplavila ich povodeň, nestavajú tam múry, „riešiace rómsky problém“, obyvateľov netrápia žabomyšie komunálne vojny. Žije sa v nich pokojným životom, zaujímavým len všednosťou.