Nemecká politická scéna je v týchto dňoch konfrontovaná s radikálnym návrhom, ktorý by prekopal daňové právo a zaviedol v najväčšej európskej ekonomike rovnú daň vo výške 25 percent. Úspech takéhoto podujatia by mal nepochybne vplyv aj na slovenské hospodárstvo.

Emil, pre nedostatok inej činnosti čumím na telku. Vieš, že som bol vždy dosť technický typ, zaujímali ma moderné prístroje, foťáky, magneťáky a podobné blbiny. Keď som mal desať rokov, dostal som od Ježiška fotoaparát, v tom čase som už na Ježiška neveril, ale doma som to nepovedal, aby som rodičom nepokazil radosť.

Dlhé roky som o nich vôbec nevedel. Mojim rodičom sa totiž podaril ojedinelý kúsok: až do mojich štrnástich rokov mi zatajili, že tu vôbec bol nejaký rok 1968, Pražská jar, augustová okupácia a po nej stotisíc okupačných sovietskych vojakov, čo tu zostali. Súviselo to možno s tým, že môjho otca, okolo roku 68 tridsaťročného mladého inžiniera, ktorý mal s dvoma červenými diplomami vysoké ambície, po augustovej okupácii tvrdo zastavili.

.atény zbankrotujú niekedy v roku 2012. Tento odhad pochádza z veľkej Takiho ekonomickej veštiarne. Problém je, že nikto nebol potrestaný. Bývalý socialistický minister obrany, istý Akis Tsohatsopoulos, má vraj na súkromnom účte 180 miliónov eur. Tento flákač pritom nič nezdedil a mal len ministerský plat.

Minulý týždeň som sa zúčastnil na Záverečnej odbornej konferencii k projektu Testovanie digitálnych učebníc Planéta vedomostí. Konferenciu organizovalo ministerstvo školstva. Bol to pozoruhodný zážitok, ktorý o našom školstve všeličo prezradil.

Karol Mello bol jeden z mála svedkov, ktorý bol ochotný vypovedať proti Mikulášovi Černákovi, takže som nechcel, aby sme naňho robili búdy, hovorí bývalý riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) v Banskej Bystrici Milan Lučanský.

Do ponurej scenérie ekonomického diania vo svete akosi nezapadá debata o takej malichernosti, akou je návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky. Lenže je to práve tá scenéria, ktorá by nás mala prebudiť zo sladkých snov.

Andrzej Lepper, ktorému vo štvrtok Poľsko po jeho samovražde usporiadalo štátny pohreb, mal mnoho spoločného s Jánom Slotom, ľuďmi z maďarského Jobbiku alebo so sládkovcami, v Česku už takmer zabudnutými. Stretli sme sa pred rokmi v Poľsku, to už jeho hviezda stúpala, ale nebola ešte najvyššie – keď to vo vládach bratov Kaczynských dotiahol až na vicepremiéra.

Pred dvadsiatimi rokmi sa rozpadol Sovietsky zväz. Vzhľadom na to, že išlo o impérium s najväčšou armádou na svete, rozhodnutie o zániku nebolo nijako nápadné. Padlo v malej dedinke Viskuli pri poľsko-bieloruskej hranici a do histórie vošlo ako rozhodnutie z Bielovežského pralesa. Tam sa vtedy stretli Boris Jeľcin (Rusko), Leonid Kravčuk (Ukrajina) a Stanislav Šuškjevič (Bielorusko) a dohodli sa na rozpade.

Július Satinský podľa Milana Lasicu potreboval zabávať ľudí. Nemusel sa do toho nútiť. Jednoducho to bolo v ňom a veľa z toho tu dodnes zostalo. Hoci najlepšie by bolo, keby tu bol aj Julo.