Je to už desať rokov, čo tento časopis vychádza. A od jeho začiatku do neho píšem. Bola som odhodlaná vydržať do jeho alebo svojho konca. týždeň nekončí, ja tiež neumieram, ale musím sa s vami rozlúčiť...verte, srdce mi trhá. Ale je čas prekročiť svoju hrdosť a svoje ego – ok, vydržala som dlhšie ako Lasica aj Kaščák, ktorí začínali so mnou, ale nie som na seba pyšná. Tieto články boli mojím jediným denníkom po desať rokov. Prežili moje najturbulentnejšie obdobia a ich duch je v nich zachytený.

„Snažíme sa spájať veci, ktoré sú zdravé, šetria životné prostredie a súčasne dávajú ekonomicky zmysel,“ hovorí šéf spoločnosti VNET Vladimír Kupčo. Jeho telekomunikačná spoločnosť zavádza do svojho fungovania pozoruhodné zelené prvky.

Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.

Kniha Etgara Kereta Sedem dobrých rokov pozostáva z krátkych textov, príbehov z obdobia, keď bol Etgar „otcom svojho syna a zároveň synom svojho otca,“ ako nám povedal v rozhovore. Saláma je posledným textom v knihe.

Spisovateľ Ferenc Czinki prežil na jar tohto roku niekoľko týždňov v Bratislave ako maďarský štipendista Medzinárodného vyšehradského fondu. Počas svojho pobytu absolvoval „subjektívnu gastro-urbanistickú pochôdzku” po meste a o tom, čo videl, napísal túto literárnu reportáž.

Smrť na Ukrajine Vojna na východe Ukrajiny naberá na intenzite. Ukrajinská armáda informovala o zostrelení svojho dopravného lietadla. Pilot, ktorý sa katapultoval, tvrdí, že bol zostrelený stíhačkou z ruského územia. Ešte väčšiu pozornosť vyvolalo zrútenie malajzijského lietadla, ktoré sa stratilo nad územím doneckej oblasti a spadlo pri obci Hrabove pri hraniciach s Ruskom. Pri tragédii zahynulo všetkých 295 cestujúcich, ktorí leteli z Amsterdamu.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

Nie je ľahké žiť vo svete, kde na jednom konci ulice stojí Islamský štát a na druhom nórska sociálka – povzdychol si na Twitteri český komentátor Jindřich Šidlo. Takže dnes o tom druhom konci ulice.