Škandál Smeru so sponzormi pripomína, že od začiatku nejde o stranu, ale o obchodnú spoločnosť. A Bohumil Hanzel, ktorý to celé vytiahol, je zrazu hrdina. Lenže lacný hrdina. Bižutéria.

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

Posledné roky sa finále amerického Super Bowlu nedá predstaviť bez rockovej hudby. Tentoraz padla voľba na legendárnych The Who, ktorí v prestávke zahrali medley najväčších hitov spolu s burácajúcim publikom, spievajúcim ich nesmrteľné Won’t Get Fool Again.

Trikrát z Nemecka, kde sa vedú vášnivé debaty o sociálnom štáte, celibáte v katolíckej cirkvi a o angličtine nového eurokomisára.

Sedem a pol roka robí kreslené komentáre v denníku SME. Nechce pracovať v reklamnom priemysle, deprimujú ho Slováci, ktorí sa podľa neho nenaučili žiť v mestách. Výtvarník, karikaturista a hudobník Martin Šútovec, známy ako Shooty.

Žijeme v dobe marketingu, o tom niet sporu. Ak sa zabudneme smiať, vyzerá svet neružovo. Fakty boli nahradené sloganmi, namiesto osobností máme nagélované figuríny a k marketingovým fígľom sa utiekajú aj vedci, snažiaci sa predať ďalej svoje poznanie.

Veľmi ma zaujal tohtoročný mediálny ošiaľ okolo vianočného hitu číslo 1 v Anglicku. Vyhrala skupina Rage Against The Machine s takmer 20 rokov starou (aj keď skvelou) pesničkou Kill in the Name. Všetko sa udialo vďaka kampani dvoch nadšencov na internete, do ktorej sa neskôr zapojili státisíce vrátane Paula McCartneyho či sympaťáka Mekyho.

Nedá sa povedať, že by nám plutvy nepomohli. Nemám na mysli tie potápačské, tie iba naznačujú, o čo všetko sme prišli, keď sme pred miliónmi rokov opustili vodu. Mám na mysli ozajstné plutvy. A k tomu žiabre a ostatné príslušenstvo, ktoré by nám umožňovalo žiť životom obojživelníkov. Som presvedčený, že taký život má obrovské výhody.

Philip Ó Ceallaigh, súčasný írsky autor, svetobežník, čo žil a (neraz manuálne) pracoval na mnohých miestach Európy a napríklad aj v Severnej Amerike, kde sa „už jako kovbojové oblékají jenom Indiáni“.

Strach a hrôza. Zavítala k nám hudobná legenda a hviezda prvej veľkosti, aká sa na Slovensku len tak nevidí. Americký rockový spevák Alice Cooper známy svojimi hrôzostrašnými vystúpeniami a imidžom k nám dotiahol naozaj nevídané divadlo.