Pohoda síce ponúka pestrú zmes lákadiel, no kvalitná hudba jej vdychuje podstatu, na ktorej buduje svoje čaro párdňového úniku od každodennosti. Objavovanie nových umelcov, zábava s priateľmi a nasledujúce tri trojice definujú moju tohtoročnú Pohodu.

Syn Poľska je dnes blahoslaveným Jánom Pavlom II. Čo to pre Poľsko znamená? Čo by malo teraz robiť?

Po minuloročných sociálnych protestoch v Grécku sa prejavy nespokojnosti čoraz viac šíria nielen po periférii Európy, ale aj do štátov s takou politickou a sociálnou stabilitou, ako je napríklad Veľká Británia, kde sa popri študentských protestoch proti zvyšovaniu školného na univerzitách rozvíja aj protestné hnutie proti deštrukcii národného zdravotného systému.

Nie sú problémy s Veľkým bratom dielom toho, že je vlastne blbec? Aby sme si rozumeli, Veľký brat je super, iste, má svoje muchy, ako každý súrodenec, ale tie sa dajú prepáčiť, lebo to s nami myslí dobre. Prečo by inak chcel vedieť, koľko nás vlastne je? Len tak? Bez plánu? Čo by to potom bolo za Veľkého brata?

Ahoj Emil, Pajdušáková včera pribehla do starobinca celá rozrušená. Behala po chodbách a búchala na dvere. Kričala: „Všetci do jedálne, bude koniec sveta!“ Nikto ju neberie vážne, ale o chvíľu sme boli v jedálni skoro všetci, okrem Bušniaka, ktorý predvčerom zomrel.

Pred pár dňami skončený festival v Cannes mal príťažlivo zostavený oficiálny výber. Nechýbali slávne osobnosti ani ambiciózni debutanti s kontroverznými témami. Zaknihoval svoj historický škandál. A napriek stopercentnému očakávaniu Nicolas Sarkozy neprišiel.

Naše spolužitie s Maďarmi sa často hodnotí optikou vzťahu väčšiny k menšine. Občas však nezaškodí pozrieť sa na to, ako to funguje, keď má táto menšina väčšinu. Dobrým príkladom je dianie v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, alebo jednoducho u kalvínov.

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.

Prečo náprava 2. piliera trvá tak dlho a je taká rozpačitá, keď každý už niekoľko rokov vie, v čom je problém a ako ho vyriešiť?

Emil, včera prišli za mnou Pajdušáková s Gálovou, vraj sú poverené odovzdávať a súčasne preberať formuláre pri príležitosti sčítania ľudu. Prišlo mi to smiešne, lebo voľakedy existoval ľud, teda robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia, a potom rôzni malomeštiacki vyvrheli a buržuji, tí sa do ľudu nepočítali a asi sa ani nezúčastňovali sčítania.