Trnavský šéf Slovenského pozemkového fondu (SPF), blízky údajnému mecenášovi Smeru, sa snažil presunúť pozemky neďaleko Piešťan na človeka, ktorý na ne zrejme nemal nárok. Vedenie fondu ho napriek tomu kryje.

Milujem Slovensko. Iste. Ibaže by som ho nemiloval. Vo svetle novej televíznej šou, ktorá má byť ťažiskovým jarným projektom Jednotky, veru neviem. Najprv by bolo asi dobré vyrovnať sa s faktom, že prvá epizóda bola odvysielaná na Veľkonočný pondelok, azda ako večerné finále sviatkov, alebo také čosi. Ľudia odhádzali sneh, odčerpali vodu z pivníc, popolievali, pošibali, ponavštevovali príbuzných, večer, znavení zasadli k televízorom, že si pri čomsi ľahšom oddýchnu, a Jednotka poďho do nich natvrdo, prudký atak veselia, pozitívnej energie, smiechu, radosti zo života a vôbec.

Spoločnosť Apple sa úspešnými trikmi (s využitím medzier v daňovej legislatíve) vyhla dani z príjmu vo výške 13,8 miliardy dolárov, za čo sa na nich zniesla celosvetová vlna hnevu.

Víno je kultúrna inštitúcia sama osebe, preto nemá veľmi zmysel o víne si čítať, pozerať o ňom filmy či počúvať vinárske piesne. Človek akurát dostane smäd. Asi preto víno samo osebe ako téma nestačí. Vždy k nemu ešte čosi treba pridať, tu rozkoš, tam hedonizmus, hentam osudovosť a tamto trebárs kriminálnu zápletku.

Najprv to vyzeralo, že nový film súrodencov Wachowských a Toma Tykwera Atlas mrakov bude ťažkým prepadákom, no teraz, keď už sa premieta po celom svete, už to s ním tak zle nevyzerá.

Môže beletria zvýšiť turistický ruch? Samozrejme, a nedokazujú to iba náruživí čitatelia Dana Browna, brázdiaci Európu v stopách Roberta Langdona, ústredného hrdinu jeho románov Anjeli a démoni, DaVinciho kód a Stratený symbol, ale aj davy priaznivcov iných knižiek, v ktorých je genius loci nejakého miesta opísaný tak intenzívne, že čitateľa vyslovene pritiahne. Ten, cítiac volanie slova, zbalí si svoje „saky-paky“, vyberie sa ono miesto navštíviť a v ideálnom prípade tam strávi pár dní, aby si knižku, ktorá ho tam priviedla, prečítal znova.

Tak ja idem znova pozerať tie svoje americké „sračky“. Niežeby som sa nesnažil pozrieť si tie slovenské, naopak, snažil som sa, snažil, azda až priveľmi – a nič. Aj jedna, aj druhá relevantná televízia vyšli s novými projektmi, veľkoryso koncipované ságy, ani exteriérov sa neboja, na obrazovku sa v nich vracajú herci, ktorí sa ešte včera mohli pýšiť tým, že ich herecké umenie nie je hodné televíznej nádenníčiny, a všetko zbytočne.

Do Facebooku je dnes zapojená viac ako desatina svetovej populácie, pričom viac ako polovica z nich sa pripája aspoň raz denne. Priemerný užívateľ má 130 priateľov a prihlásil sa k 80 stránkam a trávi tam sedminu svojho internetového času. Pre fotografa je tak trochu paralyzujúca predstava, že každú sekundu pribudne na Facebooku 2 000 nových fotografií.

Vo svojej kancelárii v Štúdiu L+S má fotografiu Júliusa Satinského v nadživotnej veľkosti. Pred predstavením si nepotrpí na žiadne rituály, pokojne si nájde čas aj na novinárske otázky. Vydáva svoju prvú audioknihu a chystá množstvo ďalších projektov. Milan Lasica.

Sever útočí. Môže to znamenať veľa vecí, mne sa najviac páči, že kultúrna globalizácia funguje. A nie, nie je to len spôsob, ako svetovú kultúru unifikovať, amerikanizovať, alebo jej inak ublížiť – ak by amerikanizácia znamenala práve toto – skôr je fascinujúce, že vďaka kultúrnej globalizácii môžeme zistiť, že kultúra a umenie sú všade v rovnakom srabe. Samoúčelná umelecká samohana na jednej strane, vulgárna komercia na strane druhej, a medzi nimi diela, ktoré aj generujú zisk, aj sa ich oplatí čítať viac ako raz. Takže Sever.