Náš pradedo bol piatym, najmladším synom talianskej rodiny kamenárov, ktorí prišli na východné Slovensko stavať železničnú trať a už neodišli. Keď mal pradedo deväť rokov, paličkou pichal kdesi na lúke do osieho hniezda práve v momente, keď šla okolo v koči na krstiny čerstvo narodená prababička. Zúrivé osy vyleteli z hniezda a dopichali ju. Rozzúrená prababičkina rodina chlapca chytila, doviedla ho domov k jeho kamenárskym rodičom a tí museli miestoprísažne sľúbiť, že ak bude z dievčaťa kalika, keď vyrastie, bude si ju musieť náš pradedo zobrať za ženu.

Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.

Pred 20 rokmi zomrel v Ružomberku filozof, historik umenia, prekladateľ, katolícky kňaz Ladislav Hanus. V roku 1926 začal študovať v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule, ale už po roku ho poslal biskup Vojtaššák pokračovať v štúdiu na Jezuitskú fakultu v Innsbrucku. Tam obhájil doktorát z filozofie a neskôr z teológie. Potom pôsobil na kaplánskych miestach a tiež ako katechéta. V roku 1938 prišiel prednášať na Spišskú Kapitulu a zotrval tam až do roku 1950. V roku 1951 sa začal skrývať pred ŠtB, no v roku 1952 ho odhalili.

Kniha Etgara Kereta Sedem dobrých rokov pozostáva z krátkych textov, príbehov z obdobia, keď bol Etgar „otcom svojho syna a zároveň synom svojho otca,“ ako nám povedal v rozhovore. Saláma je posledným textom v knihe.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

Sedím na ozrutnom pni zrezaného buka. Poddávam sa nástojčivosti slnka, ktoré mi pomedzi konáre priviera viečka. Ťaženie dreva po kalamite a nakladanie na V3-esku je otrocká robota. Ale keď sa nás pred Vianocami zima opýta, čo sme robili v lete, už máme odpoveď. Teraz však auto odviezlo drevo do kláštora, a tak máme prestávku. Tu na pni je nenormálna pohoda, svieži závan lesa v príjemnom polosne mi listuje v myšlienkach. Prehrabáva správy posledných dní: Ako si užiť leto bez peňazí, Výfukových plynov pribúda, Máme tu civilizačný úpadok, Kanibal Suaréz dohral, Be zák bol chvíľu s pápežom, Babiša zachránil kamarát z Štb... atď...

Krátka sentencia z knihy arabského Izraelčana Sajjida Kašua (Druhá osoba singuláru. Praha 2014) na konto nešťastnej izraelskej matky z úst arabského sociálneho pracovníka, ktorý sa stará o jej umierajúceho syna: „ ... pohrdá tradicemi, nesnáší fanatismus, nacionalismus, náboženství, kořeny, hledání kořenů a výroky typu ‚kdo nemá minulost, nemá ani budoucnost‘. Domnívala se také, že Arabové se hrozně opičí po sionistech, že jsou vlastně ubohými napodobiteli evropských nacionalistů z počátků dvacátého století…“.

Asi ste to už tiež niekedy zažili. Máte za sebou dva týždne júlovej dovolenky, ale na začiatku augusta sa vám druhý syn, čo strávil mesiac na skautskom tábore, vracia domov a chcel by zrazu ísť k moru. Vzhľadom na neveľký zvyšok peňazí a dovolenky si stanovíte dve zásadné kritériá. Máte len týždeň voľna a nemáte peňazí na rozhadzovanie.

Je to biele a vyzerá to trochu ako značne vypoužívaná hubka na riady. Dokonca to tak aj trochu chutí. Zhýčkaní Európania vychovaní na ostrých, priamočiarych a jednoznačných chutiach sójovému tofu len sťažka vedia prísť na chuť hneď na prvý šup.

Uprostred babieho leta som si zašiel, tu v Prahe, na farmárske trhy. Ovocie a zelenina ako na výstave. Maďarské klobásy, slovenské, francúzske, balkánske syry, rozvoniaval domáci chlieb a najrôznejšie pečivo. Čerstvé morské ryby, moravské vína, thajské (indonézske, arabské...) dobrôtky, ktoré ste si mohli nechať zabaliť alebo rovno zjesť. Pri jednom stánku som si kúpil kuracinu na paličke s ostrou omáčkou a reďkvičkami. Obsluhovala žena s tradičnou pokrývkou hlavy. K ruke mala Čecha a mladú dievčinu, ktorá hovorila po anglicky.