Keď náš prezident hrá na fujare americkým Slovákom, keď posielame slovenské knihy do Srbska, ak sa chválime, koľko nás na tom svete je, je to v poriadku. Keď to isté robia naši susedia, je to zrazu zločin.

Bežím ulicami Káthmandú a chytá sa ma panika. Panika stresová aj panika úzkostná. Sú dve druhy paniky. Tá, keď nestíhate niečo strašne dôležité a už je to piata strašne dôležitá vec v ten deň, čo ste nestihli, a potom panika, že už takto ďalej nemôžete, svet sa isto teraz hneď zrúti, všetci vás opustia, nikdy vám nebude dobre a prinajlepšom hneď zomriete – nie, nemýlte si to s depresiou, alebo sebaľútosťou – patrí to ešte do rodiny paník.

Čo sa to deje v Anglicku, že tamojšia alternatívna diva PJ Harvey na svojom novom albume tvrdí, že by bolo dobré ním zatriasť? Jej hlas nie je na britskej scéne jediný. Britská legenda Paul Weller vydal minulý rok nahral album Wake Up Nation, kde pustil do nezdravej prekomercionalizácie ostrovného života. Polly Jean Harvey však ide ešte ďalej a na svojom novom albume otvára tému britskej účasti vojny v Iraku a Afganistane.

Festival dokumentárnych filmov Jeden svet sa koná už po jedenásty raz a zo štatistických údajov o návštevnosti a z programu možno jednoznačne tvrdiť, že ide o úspešné podujatie, ktoré spolu s Medzinárodným filmovým festivalom Bratislava a Mesiacom fotografie nabíja jeseň v hlavnom meste skvelou kultúrou.

Rozbehla sa bookovacia sezóna. Alebo bukovacia? Poslovenčene vyzerá toto slovo smiešne, hlavne ak bukujete niečo dubové. Terminologicky to pripomína drevospracujúci priemysel, pričom však ide o priemysel hudobný.

Neviem, či ide o nový trend, alebo som o tom predtým nevedel, ale v Európe je čoraz viac festivalov, ktoré prezentujú nové kapely a namiesto veľkého priestoru sú v kluboch. Novej a dobrej hudby je toľko, že sa pomaly ani nepomestí do všetkých tých kúzelných priestorov od maličkých zatuchnutých pivničiek až po prerobené divadlá.

Ako je možné, že hoci majú politici súčasnej vlády taký podobný pohľad na problémy ekonomiky a možné riešenia, pôsobí po prvých dvoch mesiacoch vláda Ivety Radičovej ako zbor, ktorý nielenže nemá nacvičenú svoju skladbu, ale akoby sa ani nedohodol, či ide hrať bigbít, alebo džez?

Ísť na výstavu do Design Factory v obyčajný pracovný deň je samo osebe intenzívny zážitok. Uprostred stavebno-industriálnej zóny vstúpite do skutočne „alternatívneho”, architektonicky a esteticky čistého, pritom zmysluplného a funkčného priestoru.

Ahoj, šéfe! Iste sa čuduješ, že Ti posielam takýto papierový list. Nuž, po mojich skúsenostiach s telefónom už vôbec neverím ničomu, čo je nejakým spôsobom spojené s elektronikou.

Zamýšľali ste sa niekedy, kam mizne odpad, keď ho vyhodíme? Kam putuje plechovka zo smetnej nádoby, kam odteká voda z vašej kúpeľne a kde končí staré oblečenie?