Do sna sa mi ráno dostal skľučujúci pocit, že je vojna. Konkrétne som počula zvuk stíhačiek, nalietavajúcich na náš byt. Otvorila som oči a za oknom som zbadala letieť osem migov v zostave, vypúšťajúcich ruskú trikolóru. Nácviky na prázdnik Pobedy – oslavu víťazstva nad fašizmom. Po Moskve už asi týždeň vídať vojenských veteránov v uniformách s medailami. Sú všade, v metre, v nákupných centrách, hrdo sa nosia a všetci na nich hrdo vzhliadajú. A bežná verejnosť má aspoň na nálepky Spasiba babuške i dedu za boľšoju pobedu! na zadných sklách svojich áut.

Podľa židovského kalendára uplynie 16. apríla presne 65 rokov od historickej chvíle, keď predseda Židovskej agentúry David Ben Gurion prečítal deklaráciu nezávislosti moderného štátu Izrael, čím sa naplnil sionistický sen a obnovila židovská zvrchovanosť v Erec Jisra'el.

Pozerám sa na staré čiernobiele filmové sovietske kroniky na ruskojazyčnom televíznom kanáli Nostalgia. Ukazujú záznam pochodu voľnej lásky, organizovaný boľševikmi v dvadsiatych rokoch 20. storočia.

Kniha významného anglického filosofa Rogera Scrutona O potřebě pesimismu (The Uses of Pesimism) je jako celé jeho rozsáhlé dílo zásadním příspěvkem k pochopení největších bludů, které ohrožují západní civilizaci.

Čerstvý držiteľ druhého Českého leva za hudbu k filmu Ve stínu (predtým Kuky sa vracia) aj troch divadelných Dosiek, skladateľ Michal Novinski, tvrdí, že hudba vo filme pomáha vyjadriť myšlienku vtedy, keď sa už ničím iným, textom ani obrazom, vyjadriť nedá.

V roku 1987 som si v Moskve zašiel na slávny seminár veľkého matematika, nevidiaceho Leva Pontrjagina. Na moje prekvapenie sa v ňom nehovorilo o matematike, témou bol občiansky odpor proti „perebroske“, do ktorej sa zapojil aj osobne Pontrjagin. Perebroskou sa nazýval gigantický projekt nasmerovania vodnatých severných riek do Kaspického mora. Dôvodom bol dlhodobý nevysvetlený pokles jeho hladiny v minulosti a starosti, ktoré to spôsobovalo ťažbe ropy. Lenže v roku 1987 už hladina stúpala a napriek tomu sa perebroska projektovala ďalej.

Názov kapely je zásadná vec. Preto tie zdanlivo nedôležité názvy ako Načo názov, Ještě sme se nedohodli a podobne. Sú za nimi hodiny dohadov a vyčerpávajúcich úvah, ktoré nikam neviedli. Ja mám rada dadaistické názvy našich domácich kapiel, ktoré hrajú čosi, čo môj kamarát z Ostravy nazýva „bratislavský spodný prúd“. To je špecifický druh hudby neumelých, idealistických kapiel garážového typu, ktoré mali taký pretlak, až vybuchli ako supernova. Väčšina z nich už neexistuje.

Čerstvý päťdesiatnik Depp točí kasové trháky, no jeho bláznivé postavy sa vymykajú všetkým hollywoodskym pravidlám úspechu. Ako to robí?

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.

Pred časom sa mi zazdalo, že som prišla o zub. Ten maličký na boku, ktorý je so mnou už vyše 30 rokov. Mliečny rezák, čo mi nikdy nevypadol a ja už roky viem, že sa oň musím starať, pretože ho nemá čo nahradiť. Keby tu bola moja babička, asi by to celé spojila so snami a usúdila, že niekto zomrie. Rada spája sny, v ktorých človek stráca stoličky, predné alebo iné zuby so stratou milovanej osoby. Z čistej predtuchy. Sama nosí zubnú protézu a už pochovala skoro všetky svoje kamarátky.