Najprv to vyzeralo, že nový film súrodencov Wachowských a Toma Tykwera Atlas mrakov bude ťažkým prepadákom, no teraz, keď už sa premieta po celom svete, už to s ním tak zle nevyzerá.

Svatopluk Karásek – Řekni ďáblovi ne (Galén 2012)

Písničkář, básník, evangelický farář, ale také senátor, a svého času politický vězeň Svatopluk Karásek oslavil 18. října sedmdesátiny – oslava to byla neformální, zcela odrážející dosavadní Karáskův život, tvorbu i postoje. Zároveň dostal Svatopluk Karásek pěkný narozeninový dar – vyšla totiž definitivní verze jeho klasické desky Řekni ďáblovi ne.

V septembri tohto roku by sa dožil sto rokov pravdepodobne jediný slovenský politik, ktorý do politiky vstúpil už za 1. ČSR a aktívny v nej bol ešte aj po novembri 1989.

Björk: bastards (One Little Indian) The Rolling Stones: Grrr! (Universal) Andy Stott: Luxury Problems (Modern Love) Mama Rosin: Bye Bye Bayou (Moi J´Connais Records)

Cítime sa ako v siedmom nebi, keď sa dotýkame komunikačných vecičiek Steva Jobsa, tohto syna sýrskeho otca. No to sýrske peklo na zemi sa nás akoby nedotýkalo, nech sa tá vojna komunikuje hocijako. Netankujú nás civilisti zabití vládnymi tankami. Nepočujeme krik zajatcov popravených hrdlorezmi rebelov. Neunášajú nás ani správy o nevinných obetiach sýrskych kriminálnych gangov. Pretože nie vždy sa za ne podarí rodine zaplatiť státisícové výkupné.

Popredný predstaviteľ československého kubizmu, významný maliar, grafik a intelektuál Emil Filla vydal pred 65 rokmi svoju knihu O svobodě. Prinášame z nej úryvok.

Kvízová otázka. Viete, čo znamená slovo JAVYS? Jadrová vyraďovacia spoločnosť demontuje a likviduje naše jadrové elektrárne a odpad z nich, čím ovplyvní tisícky nasledujúcich generácií. Dnes čelí obvineniam, že svoju moc posilňuje na úkor jadrovej bezpečnosti a trhovej ekonomiky.

V posledných mesiacoch zásluhou českého prekladateľa a vydavateľa Václava Rákosa vyšli tri zaujímavé knihy Ernesta Hemingwaya. Vďaka nim znovu, 50 rokov po jeho smrti, čítame texty tohto zvláštneho spisovateľa.

Na východnú Áziu sa príliš často pozeráme iba z ekonomickej perspektívy. Tieto národy však žijú aj inými témami, menej sa týkajú súčasných ekonomických úspechov a viac nacionalizmu a starých resentimentov. Teda síl, ktoré v Sarajeve rozpútali prvú svetovú vojnu. Dnes tieto sily stoja v pozadí sporov o také miesta na mape, ktoré ignorujeme alebo o nich nič nevieme. Reč je o miestach ako Senkaku, Dokdo alebo Spratlyho ostrovy. Všetko to, samozrejme, protirečí teoriám, podľa ktorých obchod musí utíšiť storočia staré nepriateľstvá a obchodovanie je najlepšou prevenciou vojny. Nie je to napokon podstata skvelej vízie Jeana Monneta, ktorej dnes hovoríme Európska únia?