Tie reči sa dajú začuť v čakárňach, vlakových kupé alebo je možné prečítať si ich v internetových diskusiách: „Všetko ide hore!“, lamentujú Slováci. Kto to ešte nepocítil pri tankovaní, dôjde mu to na vlastnej koži najneskôr v januári, keď nabehnú vyššie účty takmer za všetko.

V našom detskom domove v Nepále zavládol rozruch. Idú zimné prázdniny. A tie nikto nemá rád. Znamená to nerobiť nič, iba sedieť vnútri v dome v zime. Kým ostatné deti chodia na prázdniny aspoň k babke na dedinu, naše pozerajú cez okno poza plot a hľadajú rozrušenie.

Takmer štyridsať dolnokubínskych poberateľov dávok v hmotnej núdzi už dva roky vlastní karty sociálnej a komunitnej rehabilitácie, ktoré nahrádzajú finančnú hotovosť v peňaženkách. Ako funguje tento systém?

Moja garáž plače. Alebo to plačem ja? Je naozaj dobré ísť za rozumom aj keď proti srdcu? Neviem. V každom prípade – sťahujem sa z garáže, lebo som kúpila byt. Garzónku na hypotéku. Všetky časti môjho mozgu mi povedali: urob to už konečne. Povedali mi to aj ostatné blízke mozgy. Vraj už som veľká. A tak nemám bývať v garáži.

Na knižnom trhu sa opakovane objavujú tituly s tematikou posmrtného života. Väčšinou ide o ezoterické publikácie od pochybných autorov. Ak však niektorá z nich stojí za prečítanie, tak je to knižka Život po smrti od bývalého poradcu Ronalda Reagana a konzervatívneho publicistu, Dinesha D'Souzu.

Bola som presvedčenou členkou Moslimského bratstva. Bolo to v roku 1985, keď som ešte ako tínedžerka žila v Keni. O sedemnásť rokov neskôr, v roku 2002, som už bola súčasťou predvolebnej politickej kampane v Holandsku a snažila sa získať hlasy pre konzervatívcov. Tieto dve skúsenosti mi dodávajú istý rozhľad, aj keď ide o súčasnú krízu v Egypte.

Keby prešiel návrh Richarda Sulíka, Slovensko by vyvolalo zbytočnú pozornosť. Pre krajinu ani demokraciu nič dobré. Pokúsim sa odosobniť a nepozerať sa na problém ako politik Smeru. Úplne sa mi to nepodarí, ale chcem ukázať, že v spore ide o viac ako len o osobu Roberta Fica.

Emil, zažil som zvláštnu príhodu a neviem, čo si mám o tom myslieť, pretože vysvetlenia môžu byť rozličné. Išiel som do supermarketu. Len tak, popozerať sa, lebo väčšinou nenakupujem, ale občas sa rád po tom obchode poprechádzam a predstavujem si, čo by som si všetko mohol kúpiť, keby som na to mal, lenže problém ani nie je v tom, že na to nemám, ale v tom, že to nepotrebujem, pretože to, čo potrebujem, už mám.

Premostenie a rekonštrukcia. To sú dnes najfrekventovanejšie slová súvisiace so Slovenskou národnou galériou. Chceli sme na vlastné oči vidieť, o čo ide, a tak sme sa do areálu bývalých Vodných kasární pri Dunaji vybrali.


Skúšam zhrnúť čriepky z diskusií o živnostníkoch a dohodároch. Je to zvláštne čítanie o rodiacej sa mýtotvorbe. Možno vôbec prvým mýtom je predstava, že živnostníci sú tradiční remeselníci. Lenže „živnostníkmi sú aj desaťtisíce ďalších ľudí, ktorí pracujú na autorské zmluvy alebo dohody o vykonaní práce – vedeckých pracovníkov, prekladateľov, grafikov, redaktorov, umelcov, ekonómov, IT expertov, ale aj mnohých iných profesií, ktoré vykonávajú samostatne zárobkovo činné osoby od architektov až po sociálnych pracovníkov (Darina Kárová).“