Je dosť možné, že nás tento sebavedomý chlapík s fúzikmi bude strašiť aj v budúcnosti, možno až z parlamentných lavíc. Prečo je taký úspešný? A ako sa mu podarilo Stranu priateľov vína premeniť na Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS)?

Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú? Väčšinu svojich priateľov mám už na druhej strane života. Neboli to všetko anjelské bytosti, a aj oni to vedeli o mne. Priateľstvo je o vernosti. Je pozoruhodné, ako mi s odstupom času zjasneli, na nikoho nemám negatívne spomienky. A tí žijúci, ako keby sa zastavil čas práve tam, kde sme sa posledný raz stretli. Stačí chvíľa, čo vypijeme kávu, alebo pohárik vína a všetko je jasné a správne.

Milí priatelia, raz nás okolnosti prinútili s kapelou prenocovať v ubytovacom zariadení hotelového typu. Bola to stuchnutá robotnícka ubytovňa. Preležané váľandy, zapľutý interiér, toalety omočené od plafónu po zem. Všetko prepálené od ohorkov. Zatuchnutý pach prepotených montérkových overalov, cigariet a piva. V automate, kde bývajú keksíky, plechovky s malinovkami a čokoládky, boli v ponuke bravčové paštéty, chleby a dokonca masť a cibuľa.

Na festivale Viva musica! – 27. júna v Starej tržnici – bude premietnutý nemý horor Upír Nosferatu so živou hudbou, ktorú skomponoval Vladislav Šarišský, hudobný skladateľ, známy nielen v prostredí vážnej hudby, ale aj ako člen projektu Hrana či kapely Talent Transport.

Nedávno sme sa presťahovali do malého, ale pôvabného švajčiarskeho mestečka Morges. Dokonalá poloha medzi Ženevou a Lausanne, a najmä blízkosť jazera tu vytvorili domov takmer pre 15-tisíc obyvateľov. Sotva sme sa zabývali, a už sme si v schránke našli pozvánku na stretnutie s najvyššími predstaviteľmi miestnej samosprávy. Privítali nás veľmi srdečne a s pohárom miestneho vína. Potom prišla prezentácia kolektívneho vládnutia siedmich primátorov.

Nájdeme ich skoro v každom lepšom kompóte, to znamená najmä v tom od mamy či starej mamy. Nesmú chýbať vo varenom víne či v punči. Podobajú sa na malé klinčeky na čalúnenie a rovnako sa u nás aj volajú.

Hrdinovia raných poviedok Milana Kunderu konajú logicky a niektorí dokonca aj morálne, a čoraz väčšmi sa tak zaplietajú do vlastnoručne vyrobených katastrof. Zhruba v tejto situácii sa ocitli bývalý český premiér Petr Nečas a olomoucký vrchný štátny zástupca Ivo Ištvan. Minulý utorok prišiel nutný dôsledok ich doterajších činov: premiér Nečas bol olomouckými štátnymi zástupcami obvinený z trestného činu podplácania.

V roku 1997 založil Ladislav Kovács v Rožňave malý rodinný pivovar a rozhodol sa stať lídrom v tvorbe nových pív. Dnes v remeselnom pivovare Kaltenecker vyrába 31 druhov piva.

Živo si spomínam na časy, tesne pred vstupom Slovenska do Európskej únie, keď tých zopár ľudí, ktorí neboli nadšene za, dostávalo nálepku bláznov. Keď sa vyjadrili, že Európska únia je molochom etatizmu, ktorý reguluje, čo sa len regulovať dá, a čo nereguluje, to regulovať chce, vyslúžili si výsmech.

Vzkriesenie existuje. Nejde len o fyzické vrátenie tela do života! Dnes všade, v práci, vo vzťahoch, na súdoch, atď. zaznieva lacná výhovorka: „To nie ja, to tí druhí! Oni sú na vine, že sa veci takto udiali a ja som potom nemohol konať inak.“ Myslím, že v kontraste s tým tu hlasno zaznieva fakulta spovede ako hádam posledná bašta v spoločnosti, kde si človek dobrovoľne kľakne a žaluje na seba hory-doly, že on zlyhal v manželstve, on podvádzal v práci, on je strašný sebec, čo ide po povrchu, a je vinný svojou pýchou.