Na internete sa dá nájsť video s mužom, ktorý sa počas krupobitia vyrúti z bytu k svojmu luxusnému autu, vymrští sa na jeho strechu a tam vlastným telom bráni krúpom, aby nepoškodili jeho unikátny lak. Je to niečo medzi plávaním technikou prsia, ale viac sa to podobá na štýl ropuchy v kŕčoch. Keď uvážime že nejedna hrudka toho ľadovca má priemer aj 4 cm, tak vieme vypočítať, že dopadá na zem rýchlosťou temer 90 km za hodinu. Čiže to plávanie na streche pre tohto Argentínčana vôbec nie je bezbolestné. Aj takto môže vyzerať slobodné rozhodnutie obetovať sa pre lásku ku kúsku solídne vytvarovaného plechu.

Boh môže a má byť najväčším zdrojom pokory pre človeka. Nie je ťažké uhádnuť, že opakom tejto cnosti je pýcha. Teologický slovník o nej vraví, že spočíva v nezriadenej túžbe vyzdvihnúť svoje vlastnosti nad vlastnosti iných. Pýcha vždy privedie človeka na scestie. Deje sa to nebadane. Človek sa systematicky vnára do pýchy, ani nevie o tom. Paradoxne môže byť človek ponorený v pýche vyzdvihovaný ako človek pokorný. Lenže skúsenosť nám vraví, že pýcha človeka býva vždy demaskovaná. O to býva ten pád do seba fatálnejší. Netreba veľa fantázie na zistenie, že nepokorný človek už nie je schopný lásky. Pýcha ho totiž priviedla k nenávisti k všetkému a všetkým, a tak sa zneschopnil uskutočniť Lásku.

Mysleli sme, že uhorková sezóna prinesie iba treťotriedne mediálne klepy. Ibaže nie! Napríklad štátne rádio sa v solídnej predpoludňajšej reportáži venovalo téme, ako prežiť v zdraví letné festivaly. Lekár, ktorého si tam prizvali, nás poučil, že je dobré, keď jeden človek z partie pije o polovicu menej ako ostatní, aby potom, keď sa kamoši spijú, mohol on, solidárny poloopitý kamoš, uložiť ostatných do stabilizovanej polohy. Nech sa nepodusia zvratkami. Hm, lekár je realista! Nuž a ja, stará konzerva, som si vždy myslel, že zabaviť sa dá aj bez prehnaného alkoholu.

Jasné, že budem písať o košickom životnom pochode. Bol som tam. Vyslovujem svoj obdiv k trpezlivosti, kreatívnosti a disciplinovanosti kresťanov, ktorí spôsobili nezamestnanosť policajtov.

Tvrdí, že o hudbe by sa nemalo hovoriť, mala by sa hrať, ale sám by o nej dokázal rozprávať hodiny. Nie je Róm, ale málokto rozumie rómskej duši na Slovensku tak ako on. Tvrdí, že Rómom by pomohla hudba. „Dajte im do ruky gitaru a je koniec,” hovorí hudobník a zabávač Marián Čekovský.

Môj otec ešte za komunistov prechovával takú úctu ku Katolíckym novinám, že s nimi nedovolil ani podkúriť. Dodnes ich doma skladujeme. A pritom vtedy sa už vedelo, že redakcia potichu kolaboruje s komunistami skrze hnutie Pacem in teris. Keď sa v tých časoch spovedala istá babka, že necíti nejaké hriechy, kňaz sa jej spýtal: „Katolícke noviny čítate“? „Áno, samozrejme!“ „Tak ľutujte“ –znela odpoveď.

Môj kamarát, farár v husitskej cirkvi Juraj Jordán Dovala, napísal knihu Som Husákovo dieťa.

„Každý deň stretnúť človeka, to stačí,“ tak túto Kostrovu báseň sme sa na základke svorne preskúšavali, sediac na podstienke pred hodinou literatúry. Stále viac však vidím a prežívam, že sa ľudia barikádujú pred ľuďmi, vytvárajúc si vzťah s virtuálnym svetom, do ktorého investujú všetok um a čas. Prešlo len pár rokov, ale ten kontrast kričí.

„Je mi z toho veľmi, veľmi smutno,“ povedal .týždňu Whisky. „Filip bol pre mňa najlepším textárom všetkých čias. Jeho smrť je veľkou stratou pre hudbu a literatúru. A pre mňa je to obrovská osobná strata, mal som ho veľmi rád,“ dodal spevák Slobodnej Európy. Smrť Filipa Topola zarmútila všetkých fanúšikov Psích vojákov, ale na druhej strane ani tak neprekvapila. Filip Topol patril k hudobníkom, ktorí sa nikdy nešetrili. Ani na pódiu, ani v súkromnom živote.

Náš stĺpčekár brat Filip bude po trinástich rokoch v reholi práve tento týždeň vysvätený za kňaza, takže z frátra sa stane páter. Otec Filip. Hovorí, že by rád pre všetkých navždy ostal bratom. Jedinou zmenou bude pre neho prijať viac zodpovednosti, vyplývajúcej z poslania kňaza.