Existuje kniha, kde sa Rusi chvália, že všetko vymysleli skôr ako ostatní. Je to humorná publikácia, ale v 50. rokoch ruskí bootlegeri vedeli kopírovať hudbu na použité röntgenové snímky. Týmto zvláštnym vinylom sa hovorilo hudba kostí.

„Štátna firma si prenajíma auto za cenu dvoch nových. / Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí. / Litva postaví múr na hranici s Ruskom. Rusi ponúkajú tehly.“

TREBA VIDIEŤ všetko zaujímavé; TREBA HOVORIŤ o odvahe ísť proti prúdu; TREBA POROVNAŤ dizajn ČSSR vs. NDR; TREBA SA HRAŤ spoločenské hry; TREBA SA POZERAŤ V TELKE: Rusi v metre;

Každý rok 24. apríla putujú státisíce Arménov k Pamätníku obetí genocídy na vrchu Cicernakaberd v Jerevane. Tam si položením ruží pripomínajú 1,5 milióna obetí genocídy, ktorú v roku 1915 vykonala Osmanská ríša.

V novej komédii Viliama Klimáčka MUŽI SA MINULI (Dáša, Rút & Sisa) je mnohé naopak. Muži hrajú ženy a Táňa Radeva štyroch mužov.

Bývalý diplomat Petr Kolář hovorí, že Rusi chcú, aby sme sa ich báli. Európa by podľa neho potrebovala viac takých politikov, ako je slovenský prezident Andrej Kiska.

Rusi nie sú spokojní s tým, ako vyzerá ich krajina. Ale Putina volia ďalej.

V Moskve a Petrohrade sme sa pýtali ľudí na sankcie udelené Rusku za dopingový škandál. Odpovedali nám bežní Rusi – študenti, dôchodcovia, režiséri a predavačky.

Skoré ráno v Provensálsku. Nikde nikoho. Iba pred dverami pekárne sa kľukatí had z rozospatých tiel. Pokorne čakajú s košíkmi a úzkymi plátenými taškami na raňajšiu čerstvo napečenú bagetu a najmä croissant.

Niekoľko desiatok ľudí si v Poprade pripomenulo okupáciu Československa z roku 1968. Sestra jednej z obetí hovorí o tom, čo prežívali po vražde ich brata.