Ozveny vyšinutých reakcií na vymenovanie poradcu čerstvého českého premiéra Petra Nečasa sa doniesli už aj na Slovensko. Protijochovská vzbura je na jednej strane úsmevná. Ale svojou agresívnou lživosťou je aj nebezpečná.

Nech napíše J. K. Rowlingová čokoľvek, z tieňa Harryho Pottera už sa nevymaní. Tridsať rokov predchádzajúcej literárnej kariéry spisovateľa R. R. Martina nič neznamená, dôležité sú len Piesne ľadu a ohňa. Niektorí autori sú obeťami svojich najúspešnejších kníh. Nie najdôležitejších, najzásadnejších, najlepších, ale najúspešnejších. Čitateľsky. Modelovým príkladom takéhoto autora je tohtoročný hosť festivalu Pohoda, spisovateľ C. D. Payne, autor výborných románov Holubie mambo, Americké krásky, Neviditeľný či Dedičstvo, alebo ako Helena k šťastiu prišla.

Predstavy raja majú mýtickú alebo utopickú podobu. Mýty o Adapovi a Gilgamešovi, o egyptských a gréckych rajoch, o rímskej predstave Zlatého veku, o Ostrovoch blaženosti, Záhrade Hesperidiek, Elyzeu či Vergíliových Arkádach sa vracajú k ľudskému pôvodu. Majú podobu určitého miesta. Prvým pozemským vzorom raja bol staroiránsky paradeisos, stromový park, obohnaný valom, miesto oddelené od ostatného sveta zo všetkých strán,. Činnosť v raji predstavuje kultivovanie prírody. Vyhnanie z raja sa spája so stratou večnosti a s existenciou smrti. Existenciálne rozdvojenie ľudskej činnosti na prácu a kultivovanie obsiahol Martin Heidegger v existencialistických pojmoch Sorge (obstarávanie) a Fürsorge (starosť), u nás František Švantner vo veľkom románe dvadsiateho storočia Život bez konca.

Filmy a romány urobili z tohto mesta akési hráčske dúpä, v ktorom hráči obchodujú s tajnými plánmi armád celého sveta,“ napísal Jean Genet. „Tanger bol skutočným symbolom zrady.“ Zvlášť v časoch jedinečného štátoprávneho experimentu, „Medzinárodnej zóny Tanger“ (1925 – 1956), priťahovalo mesto zrady spisovateľov z celého sveta.

V českej tlači sa objavila spomienka Martina Porubjaka, bývalého podpredsedu slovenskej Čarnogurského vlády, že niekedy v prvej polovici roku 1992 (teda nielen za federácie, ale i pred voľbami 1992, ktoré nasmerovali Česko-Slovensko k rozdeleniu) vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner na zasadaní vlády predniesol „analýzu“ o tom, že „české“ lietadlá by mohli bombardovať Bratislavu oveľa ľahšie, než by tie „slovenské“ štartujúce zo Sliača mohli bombardovať Brno. A ako sa pri tom Martin Porubjak rozčúlil. To bolo málo. To bolo málo, že sa rozčúlil a nechal to tak. Ak totiž hovorí pravdu (a nemáme dôvod mu neveriť), potom to, čo urobil Pittner, bola čistá vlastizrada.

Každý vie, ako vyzerá diamant, aj to, že diamanty sú drahé. Rovnako každý vie, ako vyzerá tuha v ceruzke, a zrejme tuší, že za jeden diamant sa takej tuhy asi dá kúpiť dosť veľa. Nie každý však vie, že napriek cenovému rozdielu je chemické zloženie diamantu a tuhy do ceruzky úplne rovnaké.

Keď počujeme slovo kvapalina, predstavíme si vodu. Keď je reč o mrznutí, predstavíme si sneh a ľad. Pri pojme „vyparovanie“ sa nám vybaví vodná para nad hladinou horúcej vody alebo aj oblaky, z ktorých občas prší či sneží.

Trikrát z Európy: o dôchodkoch nemeckých politikov, Romanovi Polanskom, Mitterandovi a pedofílii, a napokon o čudnom správaní českého expremiéra.

Rozhovor s devätnásťročným Romanom Doničom z Humenného, absolventom prvého ročníka nadstavbového štúdia v odbore technicko-ekonomický pracovník na Spojenej škole internátnej v Levoči.

...z vlastných dejín, je odsúdený na ich zopakovanie, povedal vraj Adolf Hitler. (Paradoxné?) V Gulagu nie ľudia kapali ako muchy, skôr muchy kapali ako ľudia, napísal Martin Amis v románe Dom návštev. (Nechutné?)