Dodnes sa mi pri tej vôni vybaví tichá babičkina predná izba, do ktorej sa chodilo len pri oslavách a vzácnych návštevách. V kúte tam trónil v kvetináči vysoký kríček, ktorý voňal čudno, no omamne. Pripomínal kadidlo a volal sa rozmarín.

O ôsmom máji 1945 sme si navykli premýšľať ako o predele, ktorým sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Pravda je taká, že kolotoč násilia dobiehal ešte niekoľko rokov. Milióny ľudí trpeli a mnohí z nich prišli o život, hoci armády už oficiálne nebojovali.

Vinnetou bol nielen kultúrnym fenoménom. Stal sa hrdinom viacerých generácií, pre ktoré detstvo, prežité hoci aj v strednej Európe, vonia prériami a preháňajú sa v ňom kone.

Na operetu sa oponenti odjakživa pozerali cez prsty ako na menejcenný zábavný žáner. Mladšiu sestru opery to však vôbec nemusí frustrovať. Publikum ju totiž miluje. Aj na Slovensku vždy živila divadelnú pokladnicu (neraz bez ohľadu na kvalitu predstavení či dokonca samotných diel).

Návšteva červenokamenského hradu je dobrý tip na výlet. Pre väčšinu rodín, žijúcich v okruhu 50 km, je to dokonca niečo ako povinná jazda. Svoje si tu nájdu tí, čo majú o históriu seriózny záujem, aj tí, čo si chcú len príjemne užiť nedeľné popoludnie v historických kulisách.

Južnoukrajinsk, satelitné mesto jednej juhoukrajinskej atómovej elektrárne. Postávam, hodiny si pozorne vyberám taxikára, aby som našiel toho pravého. Môj plán je chúlostivý – chcem prejsť cez zabudnuté Killing Fields rumunského diktátora Antonesca. V Zadnestersku – dnes z veľkej časti na území Ukrajiny – vykonávalo Rumunsko, spojené s Hitlerom, svoj holokaust. V zime 1941/42 tu boli zavraždení predovšetkým Židia z Besarábie, Bukoviny a z Odesy. Najmenej štvrť milióna, podľa iných výpočtov ešte oveľa viac. Aj kritickí rumunskí historici sa Zadnesterska radšej nedotýkajú.

Bola by to neznáma vymierajúca dedinka na severovýchode Slovenska, jedna z mnohých. Lenže v Mikovej sa narodili rodičia kráľa popartu Andyho Warhola. A každoročne tu býva bizarný rusínsky festival na jeho počesť.

Mladý fotograf Daniel Laurinc niekoľko mesiacov sledoval príbehy Slovákov, ktorí emigrovali v troch vlnách do Austrálie. Po komunistickom prevrate v roku 1948, po invázii do Československa v roku 1968 a po roku 1989. Aké sú nové začiatky na konci sveta?

Niekomu sa môže zdať neetické robiť s mŕtvym telom čokoľvek iné okrem pochovania či spopolnenia. Niekomu sa môže zdať neetické o tom čo i len písať. Zomieranie je bolestné. Tento text však nie je o zomieraní. Je o anonymných telách, ktoré už mŕtve sú a ktoré si zaslúžia hold za to, že poslúžili ľudstvu celkovo, keď už nemohli slúžiť človeku jednotlivo.

Niekomu sa môže zdať neetické robiť s mŕtvym telom čokoľvek iné okrem pochovania či spopolnenia. Niekomu sa môže zdať neetické o tom čo i len písať. Zomieranie je bolestné. Tento text však nie je o zomieraní. Je o anonymných telách, ktoré už mŕtve sú a ktoré si zaslúžia hold za to, že poslúžili ľudstvu celkovo, keď už nemohli slúžiť človeku jednotlivo.