Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií a jej šéf Martin Filko vydali analýzu efektívnosti slovenského zdravotníctva. Odborná verejnosť očakávala argumentáciu k zámeru vlády, zaviesť na Slovensku systém jednej zdravotnej poisťovne. Analýza sa na stole objavuje až 5 mesiacov po tom, ako sa predseda vlády rozhodol pre monopolizáciu zdravotného poistenia. Podstatný záver neprekvapuje: analýza nepotvrdila, že by zavedenie jednej poisťovne bolo pre Slovensko výhodné. Zoštátnenie poisťovní je teda predovšetkým ideologický, nie odborne podložený zámer. Analýza však konštatuje, že efektivita slovenského zdravotníctva po roku 2004 poklesla. Vychádza pritom z pochybných súvislostí a argumentuje na pochybných dátach.

Žijeme v situácii, ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia, že sa ocitli na prahu veľkej zmeny, ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas, ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel, že ide o dobiehajúcu revolúciu, v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však, že celý proces je omnoho hlbší, zradnejší a nezasahuje len nové demokracie, ale aj Európu a celý svet.

Balónové pánske plášte, šarmantné pánske klobúky, ktoré sa dali tajomne posunúť do čela, aby mohol tvár zahaľovať tieň, ošarpaná, ešte stále povojnová metropola, typický pražský pavlačový dom, po uliciach jazdia pôvabné veterány, niektoré číhajú za rohmi budov, sú tmavé a za tmy pomerne nenápadné.

Návrh rozpočtu vlády Smeru plne potvrdzuje najhoršie obavy, ktoré vzbudil už prvý balík „ozdravných opatrení“. Teda, že celé „šetrenie“, ktoré je reálne a vstúpi do života, sa odohrá na príjmovej strane. A opatrenia na výdavkovej strane, ktoré mali podľa Kažimíra tvoriť tretinu „konsolidácie“, zostanú (pre upokojenie Bruselu) ako akási „pohotovostná záloha“ pekne na papieri.

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Reeperbahn 2012. Festival v Hamburgu, kde je medzi veľa klubmi a divadlami aj dosť sexshopov a bordelov. Kedysi to bolo vnímané asi naopak, teraz sa aj vďaka tomuto festivalu táto čarovná časť mesta stáva čoraz známejšou aj medzi súčasnými muzikantmi... ááá, zvolá znalec, veď tak to bolo vždy, veď práve tu začínali The Beatles. A keď si pozriete vývesku maličkého klubu a vidíte, kto všetko tam hral, tak vám je jasné, že podobných beatlesáckych príbehov sa tu odohralo niekoľko. Niečím ma to fascinuje – ako dokáže more či veľká rieka zamiešať charakter mesta, ako sa v štvrtiach s najhoršou povesťou, ktoré by mnohí moralistickí buldozéristi najradšej zrovnali so zemou, stretáva celý svet, ako sa tam okrem vykričaných podnikov vytvárajú divadlá, kabarety, galérie, ako tam vidíte tie najsmutnejšie i najúžasnejšie veci, ktoré sprevádzajú ľudstvo.

Od útoku na Dvojičky sa každý rok v septembri snažím prísť na miesto činu a chvíľu tam pomlčať. Je to môj súkromný spôsob účasti, ale aj cesta, ako nezabudnúť na výzvu, ktorej čelí sloboda.

Francúzsky kraj Sologne je plný jablkových sadov. A práve v tomto kraji vznikol koláč, ktorý niektoré naše gazdinky volajú obrátený jablkový, no celý gurmánsky svet ho pozná pod trochu záhadným názvom Tarte Tatin.

Odkedy sa stal ministrom školstva, prichádza s úvahami či iniciatívami – dobrými, zlými aj zbytočnými. Začína sa nový školský rok, takže čulého ministra bude opäť počuť. Ale čo chce vlastne spraviť s našimi základnými a strednými školami?

Tínedžer píše prstom na zaprášené okno autobusu: umy ma. Matka sa pýta svojho syna, ako vyzerajú záchody v jeho škole a on jej odpovedá, že smrdia tak, že sa tam nedá vojsť. Zubár je hranolčeky pred svojím pacientom a bez toho, že by si umyl ruky, pristúpi k extrakcii. Okoloidúci nechá vytekať horúci syr zo svojej pizze, z ktorého sa vytvorí mláčka mastnoty. Čašník umýva stoly v zmrzlinárni Coppelia a používa pritom páchnucu handru. Sklenené poháre, ktoré posunie nabok, sú ešte špinavé od zle umytého mlieka. Okúzlený turista pije mojito, v ktorom pláva niekoľko kociek ľadu z vody z vodovodu.