Albánci na úteku Hospodárska situácia v Kosove sa zhoršuje. Úmerne s tým rastie počet ľudí, ktorí sa odtiaľ chcú dostať do bohatších častí Európy. Srbské úrady oznámili, že posilnili hliadky na štátnych hraniciach s Maďarskom a vyslali tam dokonca elitnú jednotku. Minulý piatok sa k nim na hliadkach pridalo aj zhruba dvadsať príslušníkov nemeckej polície. Denne v tých miestach údajne zadržia v priemere tisícku migrantov, ktorí sa pokúsia ilegálne prejsť do Maďarska.

Továrnik a mecenáš z východného Česka Kvido Štěpánek vyslal vlastný humanitárny konvoj na Ukrajinu. Ako svoju osobnú odpoveď Rusku. Nebavilo ho čakať, kým to urobí EÚ, tak to urobil sám. Z Jablonného nad Orlicí (3 300 obyvateľov), kde má jeho firma sídlo, išlo päť Štěpánkových kamiónov až do Slavjanska. Po dohode s ľuďmi z neziskovky Člověk v tísni, ktorí organizujú pomoc, viezli strešnú krytinu na stovku domov a 50 ton oblečenia. Minulý štvrtok a piatok sa (po pätnástich dňoch jazdy) v poriadku vrátili. „Nemám k Ukrajine zvláštny vzťah. Ale pamätám si dobre na rok 1968, keď som mal 11 rokov.

Tvrdiť, že si karikaturisti v Charlie Hebdo môžu za svoju smrť sami, je omnoho obscénnejšie a cynickejšie, než akákoľvek „zvrátená“ karikatúra. Je to také isté, ako tvrdiť, že obeť si za svoje znásilnenie môže sama, pretože mala krátku sukňu, alebo že si Ježiš Kristus za svoju smrť môže sám, pretože provokoval zákonodarcov. Ozaj, nebol práve Kristus vláčený pred davom ako posledná opica? A bojoval proti tomu nejako?

Môj život bol vždy životom medzi múrmi. Múrom na nábreží Maleconu, ktorý ma oddeľoval od zvyšku sveta, o ktorom som počula len samé strašnosti. Múrom na škole, kam som chodila, keď sa zjednotilo Nemecko. Dlhým múrom, za ktorým sa schovávali nelegálni predajcovia sladkostí a iných potešení. 180-centimetrový betónový plot, cez ktorý niektorí spolužiaci vedeli preskočiť a ujsť z triedy pred nudou z indoktrinácie. A k tomu všetkému sa pridal múr mlčania a strachu. Doma si moji rodičia začali dávať prst na ústa a šepkať… niečo sa stalo, ale nepovedali, čo.

Prvý október bol deadline prihlášok na Oscara v kategórii „cudzojazyčných” filmov. Do histórie sa zapíše – alebo aj nezapíše – fakt, že prvýkrát súťaží Maurícius, Kosovo a Panama. Film, o ktorom však všetci hovoria, zastupuje Poľsko a má názov Ida.

Uprostred babieho leta som si zašiel, tu v Prahe, na farmárske trhy. Ovocie a zelenina ako na výstave. Maďarské klobásy, slovenské, francúzske, balkánske syry, rozvoniaval domáci chlieb a najrôznejšie pečivo. Čerstvé morské ryby, moravské vína, thajské (indonézske, arabské...) dobrôtky, ktoré ste si mohli nechať zabaliť alebo rovno zjesť. Pri jednom stánku som si kúpil kuracinu na paličke s ostrou omáčkou a reďkvičkami. Obsluhovala žena s tradičnou pokrývkou hlavy. K ruke mala Čecha a mladú dievčinu, ktorá hovorila po anglicky.

Písať o filme, ktorý sa do kín dostane niekedy na jeseň budúceho roka, je asi predčasné, ale tak už to v popkultúre chodí. Treba držať prst na tepe doby, treba hľadieť do budúcnosti, treba sa tešiť a s napätím očakávať čosi úplne nové, aj keď už je to vlastne viac ako dekádu staré.

Milí priatelia, niekedy mám veľkú chuť robiť neplechu. Neškodné veci. Žiadne hulvátstva. Prekrúcam slová, hľadám dvojzmysly, zatajujem sa, nedvíham telefón. Známy hovoril: „Ja telefón vždy zdvihnem. Čo ak mi idú peniaze?“ Po jeho vzore som hovory poctivo prijímal v nádeji, že idú peniaze. Nikdy žiadne neprišli. Teraz keď nechcem, nezdvihnem. Inokedy mlčím, keď mám hovoriť a hovorím, keď mám mlčať. Pri dlhých prehovoroch nápadne zívam, alebo sa tvárim, že zaspávam. Niekedy začnem aj nenápadne chrápať. To ma naučila mama.

V posledných dňoch sa udiali dva útoky na rešpektovaných prokurátorov Jána Hrivnáka a Jozefa Čentéša. Hoci ide o odlišné príbehy, motív je rovnaký: vedenie prokuratúry, spriaznené so stranou Smer, chce umlčať a následne odstaviť svojich kritikov.

„Môžete si nechať celý svet, ale mne nechajte Taliansko,“ povedal Giuseppe Verdi, a vedel, čo hovorí. Málokde človek nájde toľko miest, ktoré menili kultúru celého kontinentu. Duomo di Milano, najväčšia gotická katedrála na svete, je postavená na mieste, kde bol pokrstený svätý Augustín. Azda až tu si človek uvedomí, ako dokáže krst zmeniť dejiny. V kostole Sant’Ambrogio mal Augustín po prvýkrát počuť kázanie sv. Ambróza, od dómu je vzdialený kus cesty.