Režiséra Romana Polanského cez víkend zatkli vo Švajčiarsku. No a čo?

Nemôžem nepochváliť STV za program, ktorý pripravila v sobotu večer na druhom programe. Ale k pochvale musím dodať jedno podstatné ale...

Prečo ísť na festival dizajnu? Minimálne pre pocit snívania... Celý minulý týždeň sa na viacerých miestach v Bratislave odohrával medzinárodný festival súčasného dizajnu, Bratislava Design Week 2015.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“

Sex predáva. A ešte banálnejšie sa začať nedalo? Ale čoby nie, lenže motorkári v službách establishmentu sa vzpierajú akémukoľvek ďalšiemu racionálnemu rozvinutiu, a navyše ide už o trocha prevarenú tému. Niežeby sex nebol prevarený tiež, občas sa ale objaví čosi, čomu by bolo hriechom vyhnúť sa.

Česko je na tom rovnako ako Slovensko: po vstupe do NATO a EÚ mu dočasne došli sny. Nehovorí o reformách ani víziách. Len mu to – na rozdiel od redakcie .týždňa – nijako nevadí. Skúsim vysvetliť prečo.

Keď som pred dvoma rokmi opúšťala Káthmandu, moje srdce sa triaslo. Kedy sa sem vrátim? Uvidím ho ešte niekedy? Zazipsovaná v bunde až po uši som uháňala na motorke v noci, teplota okolo nuly. Stúpa Swayambhu nad mestom svietila, Buddhove oči sa do mňa zapierali.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave vraj objavila dieru na trhu. Otvára nový študijný program Teória digitálnych hier, ktorý v takom rozsahu na okolí nie je. A upozorňuje, že nepôjde len o teóriu.

„Dnes v noci nám to jaksi nešlo, / a tak mi Anča vraví k ránu: / „Počúvaj, tatko, miesto sexu / založme radšej novú stranu. Stranu má Jožo, Paľo, Béla, / či sme my horší ako oni? / Ty budeš výkonný podpredseda, /aj keď si zväčša nevýkonný. // O strana mia! / Únia, Aliancia... / Každý tú svoju vzýva. / Volič sa díva a zíva. / Ó, ako chutí / moc vo vlastnom hnutí! / Tomu sa na Slovensku / hovorí alternatíva.“

Pre Rómov príliš biela svojím správaním, pre bielych zase príliš čierna farbou svojej pokožky. Takto nejako by sa dalo jednou vetou vyjadriť životné rozpoloženie Janette Maziniovej, ako o ňom píše vo svojej autobiografickej knihe Cigánka.