Je ľahké strácať zo zreteľa podstatné veci, keď nás zahlcujú nepodstatné. Ale ešte ľahšie je strácať zo zreteľa podstatné veci, keď okolo nás bujnejú aj tie, ktoré síce nie sú nepodstatné, ale nie sú ani otázkami života a smrti.

Danko neverí v principiálnosť prezidenta Petra Pellegriniho, verí však, že aj v Hlase-SD je mnoho slušných a dobrých ľudí.

Slovensko čelí životným otázkam. Tá hlavná je, kam patríme ako krajina. Sme súčasťou Západu? Môžeme prepadnúť do sféry ruského vplyvu? Potrebujeme nový jazyk a nové činy, aby sme čelili novým hrozbám? Hovorí Peter Zajac, muž Novembra a neochvejný zástanca slobody.

K psychiatrom, psychológom, záchranárom sa pripájajú ďalšie skupiny občanov. Všetci majú výhrady a vyjadrujú vážne obavy zo spôsobu akým vládne. A svojim podpisom ukázali, že nemajú strach.

Od rozdelenia česko-slovenského štátu uplynie čoskoro 31 rokov. Odvtedy sme akoby oscilovali medzi vzájomným približovaním a vzďaľovaním. Dnes sa opäť vzďaľujeme. Alebo... Ako to vidia zainteresovaní z oboch strán?

Stretli sme sa kedysi dávno, v roku 2009, na lokálnom festivale v Zaježovej. Celkom dobre sme sa poznali s jej mužom Romanom Kraicom a bleskurýchle som sa skamarátil aj s ňou – Ildikó Kali.

Prečo je Slovensko také, aké je? Aké vlastne je a môže byť lepšie? Odpovede na tieto otázky nám v dobe geopolitických otrasov môžu zachrániť – nielen obrazne – kožu. Hľadali sme ich aj v rozhovore s popredným českým intelektuálom, autorom vynikajúcej knihy Slovenské století, Pavlom Kosatíkom.

Poslanci by mali nastavovať mantinely systému zákonmi tak, aby „dobre bolo“. Aj keď nejde vláde a ministrovi karta a nie sú schopní nájsť riešenia.

Rok 2024, ktorý sa končí, sme zažívali ako veľmi dramatický, Slovensko aj svet ho tak vnímali a my o ňom .pod lampou hovoríme s dramatickým umelcom Martinom Hubom. O divadle a spoločnosti, kultúre a kultivovanosti, a hlavne o tom, či máme nádej.

Riaditeľa Pamiatkového úradu Pavla Ižvolta nahradí archeológ Mário Comisso.