Nájdených 5246 výsledkovpre výraz „.mojt“
Zoradené podľa
.týždeň

Ulice nepatria autám!

.michael Kasarda .časopis .lifestyle 05.05.2014

Priemerné auto strávi hodinu denne jazdou a 23 hodín parkovaním. Keď jazdí, ide v ňom priemerne 1,7 človeka; keď stojí, zaberá priestor, na ktorom by mohlo stáť 12 bicyklov. Kde majú miesto autá v modernom meste? Zhovárali sme sa s Jánom Fellegim, konateľom firmy EEI, ktorá ponúka riešenia.

.týždeň

Kandidáti

.lucia Mrázová .časopis .týždeň vo svete 29.03.2014

V Turecku žijem už takmer dva roky a na politiku ako súčasť života som si zvykla. Regionálne voľby však priniesli ešte zaujímavejšie a pestrejšie obrázky, ako by mohla ukázať napríklad prechádzka po Veľkom istanbulskom bazáre. Turci 30. marca odovzdali hlasy trom kandidátom – muhtar (akýsi richtár, správca najmenšieho územného celku), belediye başkanı (správca obce, dá sa povedať primátor) a büyükşehir belediye başkanı (správca veľkomiest) – a dva hlasy jednej strane, ktorej kandidátov tak posunú do mestského zastupiteľstva.

.týždeň

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub 29.03.2014

Je tu jar. Blíži sa apríl, najkrutejší mesiac v roku, vyháňajúci zo zeme… to je z Eliotovej Pustatiny, moja obľúbená. Ináč posledná možnosť dať si ustrice, majú sa jesť len v mesiacoch s er. Nič z toho už nie je pravda, počasie sa z roka na rok mení a chov ustríc a obchod s čerstvými rybami je už v elektronickej podobe.

.týždeň

O mojich nohaviciach

.martin Leidenfrost .časopis .klub 29.03.2014

Vlastne chcem rozprávať len o tých nohaviciach. A preto som nútený naznačiť niečo o odcudzení medzi Veľkou Britániou a zvyškom EÚ.

.týždeň

Štátnik či politik?

.eva Čobejová .časopis .týždeň doma 08.03.2014

Publicista Karel Hvížďala a významný český filozof, sociológ a právnik Jiří Přibáň, pôsobiaci na britskej Cardiff Law School, viedli spolu knižný rozhovor nazvaný Tyranizovaná spravedlnost. Obaja boli k vývoju v Česku kritickí, ale v jednom momente Jiří Přibáň prekvapivo vyhlásil, že česká spoločnosť je dnes v lepšej situácii než niektoré iné krajiny strednej Európy. „Ak sa pozrieme napríklad na Slovensko alebo Maďarsko, kde sme svedkami rozkladu ústavnej demokracie, stále ešte môžeme byť optimistami.“

.týždeň

Český týždeň Tomáša Němečka

.tomáš Němeček .časopis .týždeň vo svete 08.03.2014

Toto je chvíľa, ktorá sa počíta pre históriu: Čo ste robili a hovorili v čase, keď Rusko amputovalo Ukrajine Krym? Na Ukrajine sa zrodilo – hoci možno len na okamih – čosi ako spoločný politický národ a Rusko proti nemu vzápätí použilo Putinovu doktrínu (ak o to ruské menšiny v iných krajinách požiadajú, „môžeme použiť všetky prostriedky na ochranu týchto občanov“).

.týždeň

Aloha State

.alexandra Užíková .časopis .týždeň vo svete 08.03.2014

Vysokou rýchlosťou unikám preč zo zamrznutého New Yorku a po pár hodinách nepohodlného spánku sa ocitám v raji. Slnko sfarbuje moju pokožku dohneda, lebo vysoké palmy sú príliš vysoké, aby mi poskytli tieň. Vlhký vzduch zjavne neprospieva účesu. Miestni ma vítajú s úprimným a širokým úsmevom v znamení Aloha, čo je najpoužívanejšie slovo na Havaji. Znamená pozdrav a takisto lásku i rešpekt.

.týždeň

Dokonale vypraté peniaze

.peter Szolcsányi .časopis .veda 15.02.2014

Peniaze síce nesmrdia, zato však dokážu byť poriadne špinavé. A zatiaľ čo zlodeji a mafiáni ich perú v daňových rajoch, centrálne banky by mohli v superkritickom oxide uhličitom.

.týždeň

Život emigranta

.jiří Pehe .časopis .klub 15.02.2014

V doposud do češtiny nepřeloženém románu Ignorance líčí Milan Kundera na příběhu dvou emigrantů, kteří se po více než dvaceti letech vrací domů, lidskou situaci, kterou bychom mohli popsat jako nemožnost návratu. Irena, žijící ve Francii, a Josef, žijící v Dánsku, po svém příjezdu do Čech po roce 1989 postupně zjišťují, že jsou zřejmě už navždy cizinci nejen v zemích, do kterých emigrovali, ale i tam, kde se narodili a vyrostli.

.týždeň

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 15.02.2014

Mysela som si, že je to život vo veľkom meste, ktorý otupil naše susedské vzťahy. Keď som vyrastala v Trnave, poznali sme všetkých susedov v našom dome po mene a kamarátili sme sa minimálne s polovicou z nich (u mňa bolo číslo väčšie ako u ostatných členov rodiny, lebo ja som sa hrala aj s rómskymi deckami). Keď sme sa presťahovali do Bratislavy, už sa naše vzťahy obmedzili na maximálne 2 rodiny v dome. Sťahovali sme sa často. Dodnes som sa sťahovala 24-krát, dokopy v 4 krajinách. Vystriedala som teda množstvo susedov. A môžem povedať jednu vec – nikde nie sú susedské vzťahy chladnejšie ako v bývalom „ostbloku”.