Pred rokmi som bývala v starom radovom dome, v ktorom urobili byty pre nájomníkov. Vedľa mňa býval Holanďan, starší od mňa, rozvedený, so synom, ktorý ho cez víkendy chodieval navštevovať. Jedného zimného večera, keď syn oslavoval pätnáste narodeniny, ma pozval na polievku s madeirou. Pamätám sa, ako som so skríženými nohami sedela na dlážke pri kozube, na kolenách som mala položenú misku s polievkou a počas nášho rozhovoru som pozorovala hru tieňov na strope.

Pred dvoma týždňami na tomto mieste písal o kríze a budúcnosti Pavol Frešo, minulý týždeň Lucia Žitňanská. Dnes svoju predstavu ponúka Viliam Novotný. Mnohé škandály. Kauza gorila. Nezhody a šarvátky. Pád vlády. Účtom za naše vládnutie sa stala strata dôvery, znechutenie a odmietnutie voličmi v marcových voľbách. Bolo to zaslúžené. Stredo-pravé strany sa pohľadom zvonku v ostatných rokoch do veľkej miery zmenili len na strany moci. Stratili svoj programový a reformný charakter. Vláda Ivety Radičovej, ktorej hlavným tmelom mala byť pravicová politika, sa nevedela dohodnúť ani na takej základnej otázke, ako je odvodová reforma. Naša silná stránka sa stratila. Čo nám teda zostalo?

Ak sa na jednej strane dnešný rodič obklopuje modernou technikou, na druhej strane hľadá často presne ten istý rodič cestu späť k prirodzenosti. Niekto sa možno inšpiruje aj príkladom našich prastarých rodičov, ale atraktívnejšie sú napríklad skúsenosti matiek z indiánskych kmeňov či americké trendové hnutie, ktoré si moderní rodičia načítajú v príslušnej literatúre. A potom vidno na uliciach mladé matky omotané šatkami.

Naša nastaršia vysokohorská chata leží asi dve minúty chôdze od frekventovanej Tatranskej magistrály medzi Hrebienkom a Skalnatou dolinou. Pre jej skromné rozmery sa nazýva skôr Rainerova útulňa.

„Odvolaný trnavský arcibiskup Róbert Bezák už nie je zamestnancom Trnavskej arcidiecézy, od 1. augusta pracuje ako výpomocný duchovný v Banskobystrickej diecéze v Radvani, kde už v minulosti pôsobil.“ Táto správa o treste pôsobí ako uzavretie kruhu, ktorý pohltí vodná hladina, akoby sa nič nestalo. Niečo sa však stalo. V dnešnom svete, v ktorom sa skrýva, čo má byť verejné a zverejňuje, čo má ostať skryté, sa ani katolícka cirkev nemôže vyhnúť tomu, aby sa hovorilo verejne aj o tom, čo by chcela skryť. Lebo to, čo je skryté a utajené, dráždi našu fantáziu oveľa viac ako to, čo je zjavné a viditeľné.

Aj keď nás delil rozdiel dvoch generácií a považoval som ho za barda či posledného aristokrata slovenskej fotografie, nemôžem nebyť osobný. Iba Karol Kállay a Martin Martinček z našich autorov pre mňa symbolizovali pohnuté osudy 20. storočia.

Prostitútka s troma prsami predáva film. To samo osebe ešte nemusí nič znamenať. Ale ak predáva film, ktorý by mal byť o jednej z najťažších filozofických tém vôbec, o solipsizme, už to čosi znamenať bude. Total Recall, film, ktorý sa od štvrtka premieta v našich kinách, je remakom filmu toho istého názvu, jedného z prvých veľkých hollywoodskych blockbusterov. Hral v ňom Arnold Schwarzeneger a v podstate v ňom išlo o to, že Arnold nevedel rozlíšiť, čo je naozaj a čo akože.

Rudi Rus je našim čitateľom známy najmä ako autor nekompromisných textov o metalovej hudbe a z rozhlasovej relácie Headbanger_FM. Písanie blogu na našej internetovej stránke aj metal sú však len jeho záľuby. Cez deň totiž vedie pohovory v jednej nadnárodnej firme.

Všetci sa toho dátumu obávajú, no je už rozhodnuté. V decembri 2014 spojenecké vojská ISAF opustia Afganistan a plnú zodpovednosť za boj s Talibanom preberie afganská armáda. Zvládne to? Skončí sa o rok a pol aj naša najdlhšia vojna?

Pred týždňom bol kolega Andrej Bán na služobke v Afganistane a ja na dovolenke v Bulharsku. Ako to už chodí v zosieťovaňom svete, mali sme obaja prístup k internetu, a tak som si mohla po ceste na pláž prečítat mail pre celú redakciu od Andreja, ktorý sa začínal slovami: „Zdravím všetkých z Kábulu, všetko ok, napriek katastrofickým správam z tejto krajiny aj v našich médiách – včera zabili 35 ľudí pri rôznych útokoch a verejne popravili ženu – sme zatiaľ v poriadku.“ Písal, že najmä jeho mama, sediac pri telke, je vystrašená zo selektívnej reality médií.