.kamenná stavba bez základov, s malými okienkami a pôdorysom 5 x 5,5 metra, vnútri iba prične a centrálne ohnisko: tak vyzerala „Rainerka“ v roku 1865, keď začala slúžiť návštevníkom. Ani za 150 rokov sa toho veľa nezmenilo. Od roku 1997 ju má v prenájme kežmarský stredoškolský učiteľ na dôchodku Peter Petras, ktorý citlivo zachoval jej ráz. Petrolejky, dobové fotografie, staré lyže a iné vybavenie, pec, v podkroví núdzové ubytovanie pre personál. Pôvodne pritom nebola útulňa obhospodarovaná, mala poskytovať iba prístrešie a možnosti nocľahu tým, ktorí pokračovali na Lomnický štít či ďalej. Nedávno v nej vzniklo Informačné stredisko Štátnych lesov TANAP-u, pán Petras na Tri krále dodržiava tradíciu snehového Betlehemu a organizuje Nosičskú próbu, pri ktorej si môžu odvážlivci vyskúšať, či odnesú na chrbte do vzdialenosti 300 metrov 70 kilogramov. Inak, pre tatranských nosičov ide o denný chlebíček, a to na podstatne dlhšie vzdialenosti.
Otec a syn Bohušovci (obaja Ivanovia) systematicky spracúvajú a knižne vydávajú príbehy tatranskej histórie. Ich pozornosti nemohol uniknúť ani Johan Georg Rainer (1800 – 1872), prvý úspešný podnikateľ v službách cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, priekopnícky propagátor turistiky a zakladateľ prvej turistickej chaty na južnej, teda slovenskej strane veľhôr. Potomok saských kolonistov Spiša sa narodil v rodine mäsiara a živnostníka zo Spišskej Soboty Eliáša Rainera. „Nenašiel som žiadnu zmienku o tom, že by sa pohyboval mimo svojho mikrosveta v teritóriu od Popradu po Kežmarok a Starý Smokovec,“ píše o ňom Ivan Bohuš. Štúdium na kežmarskom evanjelickom lýceu Rainera nebavilo, po dvoch rokoch ho ukončil, zaujímalo ho iba mäsiarstvo S pracovitou a zručnou manželkou Elisabeth Bartsch z Matejoviec mali vlastné mäsiarstvo, neskôr reštauráciu, dokonca dve. Posmelený úspechom požiadal Rainer v roku 1833 grófov Csákyovcov o prenájom nimi založenej osady Schmeks, zárodku dnešného Starého Smokovca. Vďaka Rainerovcom potom do roku 1868 prežíval Smokovec svoj prvý zlatý vek – menil sa na slávne kúpele. Bezdetní manželia odkázali veľkú časť pozostalosti na verejnoprospešné a dobročinné ciele, najväčšiu dotáciu získalo kežmarské evanjelické lýceum na podporu usilovných a nadaných žiakov
V čase uzavretia zmluvy Rainera s Csákyovcami vyzeral Smokovec ozaj skromne. Na trávnatej ploche bez chodníkov a parkových úprav, lemovanej lesom, stáli tri prízemné zruby, malá drevená kaplnka a budovy postavené predchádzajúcim nájomcom osady Raiszom. Manželia Rainerovci sa pustili do rozsiahlych úprav. Do roku 1839 vyrástli v Smokovci štyri nové domy – Flóra, Rigi, Čarovný dom a rovnomenný predchodca dnešného Švajčiarskeho domu. S Rainerovcami sa spájajú aj začiatky studenej vodoliečby (na reguláciu krvného tlaku), neskôr dali postaviť bazén napájaný vodou z Piatich prameňov. Počty návštevníkov sú skromné, ani zďaleka nemôžu konkurovať dnešným aquaparkom. Počas ôsmich sledovaných rokov sa kúre podrobilo 179 záujemcov. V rokoch 1851 až 1853 zveril Rainer lekárske vedenie vodoliečebných zariadení viedenskému doktorovi Bachovi, vzniklo lesné sprchovacie zariadenie (Walddouche), ktoré malo zvonku pripomínať vkusnú poľovnícku chatu. V menoslovoch hostí figurujú roľníci a živnostníci, statkári a továrnici, úradníci a intelektuáli, šľachtici aj kráľ.
Rainer budoval pre hostí chodníky a okrem lavíc či altánkov v ich blízkosti upravil aj dve piknikové plochy. Aby svojim hosťom fyzicky uľahčil a časovo zvýhodnil túry do Studených dolín a najmä na Lomnický štít, zaoberal sa Rainer od roku 1863 myšlienkou chaty na Starolesnianskej poľane. O dva roky už stála.
Otec a syn Bohušovci (obaja Ivanovia) systematicky spracúvajú a knižne vydávajú príbehy tatranskej histórie. Ich pozornosti nemohol uniknúť ani Johan Georg Rainer (1800 – 1872), prvý úspešný podnikateľ v službách cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, priekopnícky propagátor turistiky a zakladateľ prvej turistickej chaty na južnej, teda slovenskej strane veľhôr. Potomok saských kolonistov Spiša sa narodil v rodine mäsiara a živnostníka zo Spišskej Soboty Eliáša Rainera. „Nenašiel som žiadnu zmienku o tom, že by sa pohyboval mimo svojho mikrosveta v teritóriu od Popradu po Kežmarok a Starý Smokovec,“ píše o ňom Ivan Bohuš. Štúdium na kežmarskom evanjelickom lýceu Rainera nebavilo, po dvoch rokoch ho ukončil, zaujímalo ho iba mäsiarstvo S pracovitou a zručnou manželkou Elisabeth Bartsch z Matejoviec mali vlastné mäsiarstvo, neskôr reštauráciu, dokonca dve. Posmelený úspechom požiadal Rainer v roku 1833 grófov Csákyovcov o prenájom nimi založenej osady Schmeks, zárodku dnešného Starého Smokovca. Vďaka Rainerovcom potom do roku 1868 prežíval Smokovec svoj prvý zlatý vek – menil sa na slávne kúpele. Bezdetní manželia odkázali veľkú časť pozostalosti na verejnoprospešné a dobročinné ciele, najväčšiu dotáciu získalo kežmarské evanjelické lýceum na podporu usilovných a nadaných žiakov
V čase uzavretia zmluvy Rainera s Csákyovcami vyzeral Smokovec ozaj skromne. Na trávnatej ploche bez chodníkov a parkových úprav, lemovanej lesom, stáli tri prízemné zruby, malá drevená kaplnka a budovy postavené predchádzajúcim nájomcom osady Raiszom. Manželia Rainerovci sa pustili do rozsiahlych úprav. Do roku 1839 vyrástli v Smokovci štyri nové domy – Flóra, Rigi, Čarovný dom a rovnomenný predchodca dnešného Švajčiarskeho domu. S Rainerovcami sa spájajú aj začiatky studenej vodoliečby (na reguláciu krvného tlaku), neskôr dali postaviť bazén napájaný vodou z Piatich prameňov. Počty návštevníkov sú skromné, ani zďaleka nemôžu konkurovať dnešným aquaparkom. Počas ôsmich sledovaných rokov sa kúre podrobilo 179 záujemcov. V rokoch 1851 až 1853 zveril Rainer lekárske vedenie vodoliečebných zariadení viedenskému doktorovi Bachovi, vzniklo lesné sprchovacie zariadenie (Walddouche), ktoré malo zvonku pripomínať vkusnú poľovnícku chatu. V menoslovoch hostí figurujú roľníci a živnostníci, statkári a továrnici, úradníci a intelektuáli, šľachtici aj kráľ.
Rainer budoval pre hostí chodníky a okrem lavíc či altánkov v ich blízkosti upravil aj dve piknikové plochy. Aby svojim hosťom fyzicky uľahčil a časovo zvýhodnil túry do Studených dolín a najmä na Lomnický štít, zaoberal sa Rainer od roku 1863 myšlienkou chaty na Starolesnianskej poľane. O dva roky už stála.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.