Streľba na predsedu vlády otriasla Slovenskom a ešte viac ho rozdelila. Bol to útok zmäteného človeka, a teda poľutovaniahodná daň za našu spoločnú slobodu, alebo išlo o útok na základy demokracie? Podľa čoho sa to spozná?

Huliakovci idú odteraz sami za seba. Starosta Očovej si znova pustil hubu na špacír a chronologicky zhrnul, ako s ním Andrej Danko vybabral a jeho stranu dokonca okradol o sľúbené státisíce eur.

„Máme tu tiež prípady, keď ľudia podporujú strany, ktoré stoja proti niečomu, čo považujú za veľké ohrozenie. Dôležitejšie je, proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje,“ uvádzajú autori prieskumu.

Slovenský premiér Robert Fico překročil veškeré meze slušnosti a projevil se jako servilní kolaborant těch nejhnusnějších zločinců v Moskvě. Hodinu tlachal v ruské televizi o tom, jak Západ zavedl Ukrajinu do války, jak si Rusko zaslouží bezpečnostní záruky, a také oznámil, že příště pojede na oslavy vítězství na Rudé náměstí, takže se tam hodlá klanět armádě, která masově vraždí Ukrajince.

Spôsob, akým to zabezpečíme, bude predmetom rokovania, uviedol.

V živote krajiny sa občas stane prelomová vec. Teraz čítame a počúvame, že sa chystá správa tajnej služby o tom, ako to bolo s atentátom na premiéra. Obklopujú ju protichodné tvrdenia aj šikana zo strany štátu. Čo to o nás vypovedá? Hovorí policajný exprezident Štefan Hamran.

Z mladého izraelského záchranára sa vypracoval na pozíciu poradcu pre OSN pre odhad a koordináciu katastrof. Svoju odbornosť na krízový manažment vie podložiť viac ako 7000-krát citovaným akademickým profilom, ale aj reálnymi skúsenosťami priamo z miest občianskych vojen, zemetrasení a iných prírodných pohrôm. Svoju životnú cestu aj celkovo oblasť krízového manažmentu mi Kobi Peleg priblížil v rozhovore na Sympóziu AGEL v Prahe.

Robert Fico v ruskej televízii opakoval argumenty Putina. A potom v Číne podpísal strategické partnerstvo s komunistickou diktatúrou. Čo to znamená? Je v ohrození slovenská suverenita? Ak áno, čo s tým môžeme urobiť? Pýtam sa na to dlhoročného diplomata Rastislava Káčera.

Posledné cesty a vyhlásenia Vlády SR nasvedčujú celkom nepokrytému odmietnutiu cesty nastúpenej pred 35 rokmi. Čo získame? Vďačnosť a investície despotov? To je skok bez záchrannej siete.

Šimečka si myslí, že to nič nemení na tom, že demokracia potrebuje aj silnú opozíciu, slobodné, nezávislé a kritické médiá a silnú občiansku spoločnosť.