Ostatné vystúpenia Štefana Hríba v Budapešti pri preberaní medzinárodnej Ceny zmierenia a spolupráce a následne na stránkach .týždňa, týkajúcich sa vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi, a potom odpoveď podpredsedu Európskeho parlamentu, kresťanského demokrata Lászlóa Surjána, vyvolali veľkú pozornosť a nádej.

Režisérku Miru Fornay sme zastihli cez Skype v hoteli na festivale v Budapešti, odfotili pri prestupovaní na Hlavnej stanici v Bratislave, keď sa ponáhľala na premiéru filmu Môj pes Killer do Skalice. Na ďalší deň už musela byť na českej premiére v Prahe.

V časoch, keď som mal priateľku v Budapešti a chodieval som za ňou na víkendy alebo niekedy hoci na večeru z Bratislavy, som si vzal do hlavy, že by sme sadli do auta a len tak zašli k moru. Ako sa chodieva na chatu, na víkend. Z Bratislavy to bolo najbližšie niekam k Terstu a z Budapešti zase do Rijeky, jedno aj druhé nejakých päťsto kilometrov.

Kvantové číslo, ktorým sa rozlišujú jednotlivé druhy kvarkov, sa v angličtine volá flavor. Do slovenčiny to prekladáme buď ako chuť, alebo ako vôňa. Lenže chuť a vôňa sú dve značne odlišné vlastnosti. Takže čím sa to tie kvarky vlastne líšia?

Rytmus, Dudko z Paneláku a Bruce Willis v jednom filme? To fakt, alebo si niekto robí srandu? Piata Smrtonosná pasca sa odohráva v Moskve a v Černobyli, nakrúcala sa v Budapešti v americkej produkcii, hrajú v nej aj Slováci a premieta sa po celom svete. Globalizácia v jednej zo svojich čírych podôb, poldruhahodinové dokazovanie, že aj starnúci Bruce Willis je lepší ako žiadny. Nie je, ale nechajme to, zatiaľ žijeme veľmi úspešný a pestrý filmový rok.

Stalo sa to zhruba pred dvomi mesiacmi v Budapešti. Petr Pithart bol ocenený Cenou svätého Vojtecha, ktorú udeľuje rovnomenná nemecká nadácia.

Vláda a odborári chcú presadiť zvýšenie minimálnej mzdy. Hoci ide len o pár eur, niektorých ľudí to môže stáť pracovné miesto, kým iné džoby vôbec nevzniknú. Pritom alternatívy sú pestrejšie ako len buď vyššia minimálna mzda alebo jej zrušenie bez náhrady.

Budúci rok to bude 25 rokov od novembra 1989. Očakávam nadprodukciu výkladov tejto udalosti. Vo verejnom priestore sa stretnú interpretácie od Budaja, Ondruša, Kňažka, Mečiara, Čarnogurského, Palka, Mikloška, Zajaca, mňa, Hunčíka, Tótha, Radičovej, Szomolányi, Bútoru, Mesežnikova, Hríba, Hanusa, Gálisa, Hrabka, Havrana, Chmela, Chmelára... ak už mám hovoriť iba o výbere z malého slovenského dvora. Po krčmách, na internetových fórach a v bulvárnych médiách dôjde súbežne k explózií ľudovej tvorivosti o konšpiráciách komunistov a disentu, Američanov s Rusmi, Židov so všetkými. A teraz sa v tom vyznaj, človeče.

Neraz sa človek stretne v tlači, najmä hudobnej, s príkrym hodnotením, že 70. roky, najmä ich prvá polovica, nestáli ako rocková éra za nič. Podľa mňa to môže hlásať buď niekto, pre koho sa rock skončil rozpadom Beatles alebo, naopak, ten, pre koho sa to všetko začalo až s príchodom Sex Pistols. A do tretice ten, kto do toho vidí ako príslovečná hus do piva.

Na začiatku septembra usporiadali v Siófoku svetový kongres ugrofínskych národov. Od roku 1992 sa toto veľkolepé podujatie organizuje každé štyri roky. Estónsko, Fínsko, Maďarsko a Rusko vypravili na cestu iníciatívu, ktorej základom je jazyková príbuznosť a okrem rozvoja mnohostranných vzťahov aj podpora menších etnických skupín, ktoré žijú v rozptyle pred aj za Uralom.