Ján Švancara st.: Myjavské piesne. (Nikdy nevydaný album)

Nevidela som ho roky. Kedysi sme spolu chodili do kina, mali sme sedemnásť a v kinách išiel JFK. Pamätám si na deň, bolo to u nás doma, keď nám hral svoje prvé pesničky. Spomínam si, ako v ťažkých časoch zberal zo zeme cigaretové filtre a balil vlastné cigarety do fajnového papiera z telefónneho zoznamu. Smiali sme sa na tom. Boli to ťažké časy, ale pre nás aj časy luxusu: boli sme priatelia, celá skupina kreatívnych a navzájom sa podporujúcich kamarátov ‒ a rebelov.

Keď sa najbližšie zastavíte pred klenotníckym výkladom Tiffanyho alebo Cartiera, aby ste obdivovali jemne vybrúsený smaragd, existuje vysoká pravdepodobnosť, že pôjde o výsledok indickej remeselnej zručnosti.

Stojíme v kancelárii pre pútnikov, môj brat a ja, a vypĺňame dotazníky. Máme za sebou desať dní pešej chôdze, 350 kilometrov z Leónu v Kastílii. Pani kontroluje papiere a pýta sa: „Náboženské dôvody na púť ste nemali?“ Do kolónky dôvody sme napísali turistika, presne preto sme sem prišli. „Nie sme katolíci, tak asi nie je vhodné hovoriť o náboženských pohnútkach.“ Pani sa usmeje a pripíše „z duchovných dôvodov“. Bez spirituálnych pohnútok nemôžeme dostať compostelu, potvrdenie o vykonaní púte.

Vždy hovorím, že človek musí ísť na východ, aby ten náš „takmer“ Západ vážil. A nemusí ísť príliš ďaleko, stačí prejsť napríklad maďarsko-rumunskú hranicu. Pretože, hoci je stále v Európskej únii, ten rozdiel medzi tou našou strednou Európou a Balkánom cítite a vidíte na každom kroku. Kulisy sú podobné, napokon, Arad aj Temešvár boli ešte pred sto rokmi neoddeliteľnou súčasťou tej našej stredoeurópskej civilizácie, hrdými baštami pri hraniciach veľkého impéria, mestami, ktoré stavali úžasné stavby, ako sú Aradská filharmónia alebo Temešvárska radnica. Chodili sem a dodnes ešte z tých čias chodia električky a bývalé bohatstvo tu stále ešte vidieť. Inak je to však taký koniec sveta, čo drží pokope len silou vôle.

keď sme sa prvýkrát stretli, a ja som Vás pozval do Lampy, prišli ste mi ako normálny človek. Žiadna póza, žiadny odstup daný funkciou. Dnes, keď Vás chcú odvolať, vidím, že práve toto je Váš problém.

Keď ulicami kráčajú zombie, ide o manifestáciu alebo demonštráciu? Ak teda nejde o apokalypsu. Možno ich prirovnať skôr k dúhovým pochodom queer nadšencov, alebo k politicky angažovaným protestom? A ako je to vôbec s manifestáciami a demonštráciami? Existujú ešte rozdiely?

Americká herečka Mae Westová zvykla hovoriť, že keď mala na výber medzi dvoma zlami, vždy si vybrala to zlo, ktoré ešte neskúsila. Takáto rada pre život je možno nezodpovedná, ale rovnako je nezodpovedná snaha európskych lídrov skúšať to isté zlo stále dokola.

Jozef Žaťko je rozhodcom v piatej lige. Po Mariánovi Diňovi ide o druhého človeka, ktorý prehovoril o korupcii v slovenskom futbale.

Majstrovstvá Európy majú za sebou len prvé dve skupinové kolá, a tak by sme boli jasnovidcami, keby sme vedeli, ktorý z európskych tímov sa dostane do semifinále. No keď zoberieme do úvahy slávny bonmot Garyho Linekera o tom, že futbal sa hrá 90 minút a nakoniec vyhrajú Nemci, tak aspoň jedno mužstvo to má isté.