Brazília v minulosti nesplácala svoje dlhy a za tú nezodpovednosť pyká dodnes. Napriek tomu sa jej pomerne rýchlo darí dostať z krízy. Nielen o brazílskej ekonomike hovoríme s generálnym sekretárom novovzniknutej Luso-Brazilian business association Renatom Pellegrinim.

Neboli to obyčajné voľby a nebola to ani štandardná volebná kampaň. Slovenské parlamentné voľby 2010 boli takmer rovnako prelomové ako tie v roku 1998.

Servus Emil, konečne som zase doma, v nemocnici som ležal vyše troch týždňov a nič mi nezistili. Predstav si, že po tom všetkom, po tých prehliadkach, röntgenoch, gastroskopiach a kolonoskopiách (konečne viem, čo to je), mi predpísali anopyrin, vraj pre istotu.

Keď sa človek v týchto dňoch díva na mŕtve bilbordy, keď počúva frázy tých, ktorí chcú naše hlasy, keď sa rozhliadne kdekoľvek po volebnom Slovensku, nemôže z toho zistiť, že sa blížia dôležité voľby. Budú vôbec voľby?

V žiadnej demokratickej krajine sa nedá zabrániť tomu, aby sa nejaká skupina ľudí nezhromaždila, neprotestovala proti krivdám, reálnym aj domnelým, či nepresviedčala verejnosť, že je absolútne nutné podporiť ich požiadavky.

Ešte som o tom za tých 6 rokov, čo sa tu pravidelne vylievam, nepísala, a to ma fakt prekvapuje. A prekvapuje ma aj skutočnosť, že vlastne nikto o tom nepíše. Mam na mysli smrť.

Po pol roku žilinskí znalci ukončili skúmanie zrúteného stanu z Pohody a tisíce účastníkov festivalu môžu dostať zaslúžené odpovede. Tie však príbuzných nebohej Nikolky a Martina nepotešia: na trenčianskom letisku nezabíjal prírodný živel, ale banálne zlyhania nemeckého podnikateľa.

Náš pán dekan Vaško najradšej hovorieval o láske. Konkrétne o svojej Zuzane. Bola mu centrom, živlom, nebom, jednotou krás... Sládkovičovu Marínu si do vena priniesli dvojmo. Aj dvoch Volkerov, dve Haľamové, dvoch Novomeských, Beniakov, Rúfusov, Turčányov, Prévertov. "Nemali sme nič, len seba a tie knižočky."

LONDÝN – Hoci má Blízky východ stále najvyššiu koncentráciu diktatúr na svete, rok 2009 bol rokom, keď sa zdalo, že demokracia sa v regióne uchytila. Napriek tomu budúcnosť vyzerá tak chmúrne ako doteraz.

Trikrát o tom, ako sa líšia čokoládové eurá od skutočných. A tiež o tom, ako sa tie dve meny niekedy podobajú – a kto sa môže a kto nemôže hádzať o zem.