Posledný prejav aténskeho politika a rečníka Perikla hovorí nielen o dôležitosti lídra v demokratickom zriadení, ale aj hodnotách a cnostiach, ktoré by mal mať. Text prinášame ako príspevok k diskusii o stave našej pravice.

Mnoho našich spoluobčanov sa domáha homosexuálneho manželstva ako ďalšieho kroku v demokratickom zápase proti nespravodlivosti a diskriminácii a pokračovania boja proti rasizmu.

Z retrogangsterky Lovci gangstrov, ktorá sa od 31. januára premieta v našich kinách, trčia ambície. Musia, ak chce vstúpiť do vybranej spoločnosti filmov, ktorým čas len pomáha.

V našich končinách ju poznáme skôr sušenú. Čerstvú ste ju možno ochutnali na dovolenke v Stredomorí. A tá chuť vás načisto opantala. Keď vám niekto ukáže figu – na to sa predsa len tak nezabúda.

Čo som ako stredoškolák vedel o Slovákoch? Pomerne málo. Pritom jeden chlapec z našej ulice tam mal príbuzných.

Rok 2013 bude pre slovenských podnikateľov rokom bolestivého prispôsobenia. Okrem nutnosti vyrovnať sa s vládnymi opatreniami čaká ekonomiku aj výzva v podobe naďalej neistého vývoja u našich hlavných exportných partnerov v eurozóne.

Nepeknú tvár našej justície dosiaľ symbolizovali najmä dvaja ľudia, Štefan Harabin a šéf Dobroslav Trnka. Tento rok zostavu doplnila aj šéfka inštitúcie, ktorá by mala byť výkladnou skriňou slovenskej spravodlivosti, teda predsedníčka Ústavného súdu.

Podnikateľ Marián Kočner dobre vie, prečo vystupuje ako budúci majiteľ spornej bytovky v Bernolákove. Práve on stojí podľa našich zistení za anglickou schránkovou firmou Mafferton Ltd., kde byty v konkurze skončia.

Americké voľby ma ako prívrženca republikánov potešili. Za utešenú konzervatívnu hodnotu totiž na rozdiel od niektorých pomýlencov v našich radoch považujem rešpekt k menšinám, niečo, čo nám šikovne ukradli americkí demokrati a európski liberáli, ale to nevadí, veď napokon aj oni môžu niekedy priniesť niečo osožné. Výsledok nechajme výsledkom, americký dom je hádam postavený natoľko pevne, že nech Barack urobí čokoľvek, vydrží.

Tu sa musí žiť ako v raji, hovoril som si pred niekoľkými dňami, keď som sa z vyše trojtisícovej výšky pozeral na stubaiské údolie a náhrdelníkový pás hôr nad ním. Bolo prekrásne októbrové popoludnie, slnko svietilo a tu, vysoko nad údolím, aj hrialo, no okolo nás bol už sneh, respektíve snehom zasypaný ľadovec a na ňom a okolo neho kilometre a kilometre zjazdoviek a tisíce a tisíce lyžiarov. Stál som v lyžiarskej bunde, v lyžiarkach a s lyžami na nohách, a zároveň som si v hlave prehrával predchádzajúce popoludnie, keď sme v mestečku Neustift tam dole pod ľadovcom robili plavecké tempá vo vonkajšom bazéne nášho hotela, samozrejme, trochu ohrievanom, ale predsa len. A keď mi potom v tých troch tisíckach metrov sadla na lyžu včela a po chvíli zase preletel okolo hlavy nejaký vysokohorský motýľ, nejako mi nešlo do hlavy, že po tejto jari nebude nasledovať leto, ale november, december, Vianoce a dlhá, predlhá zima.