Celé storočia sa objavujú dve veľké predstavy slobody. Prvá predstava, možno ju nazvať „epická“, je sloboda, ako ju chápal Hegel alebo Marx: je to sloboda spasiteľov a revolucionárov.

Najprv to bolo hospodárske zviera, dopravný aj bojový prostriedok, potrava, potom spoločník pre voľný čas. Neskôr sa zistilo, že môže úspešne pomáhať pri liečbe rôznych ochorení. Najnovšie sa ocitol v úlohe lektora lídrov.

V roku 1987 som si v Moskve zašiel na slávny seminár veľkého matematika, nevidiaceho Leva Pontrjagina. Na moje prekvapenie sa v ňom nehovorilo o matematike, témou bol občiansky odpor proti „perebroske“, do ktorej sa zapojil aj osobne Pontrjagin. Perebroskou sa nazýval gigantický projekt nasmerovania vodnatých severných riek do Kaspického mora. Dôvodom bol dlhodobý nevysvetlený pokles jeho hladiny v minulosti a starosti, ktoré to spôsobovalo ťažbe ropy. Lenže v roku 1987 už hladina stúpala a napriek tomu sa perebroska projektovala ďalej.

Pýtam sa sám seba, čo nás robí ľuďmi. Jedna odpoveď na mňa hneď vyskočí, nie je to jediná odpoveď, aj keď otázka ju sama podnecuje. Ľuďmi nás robí to, že si kladieme otázky. Všetky zvieratá majú záujmy, inštinkty a vnímanie. Všetky zvieratá majú nejakú rámcovú predstavu o svete, v ktorom žijú. Ale len my si o svojom prostredí kladieme otázky. Len my odmietame byť definovaní svetom, v ktorom žijeme, a namiesto toho sa snažíme definovať náš druh a našu prirodzenosť.

Majú dejiny vždy zmysel? Nemáme azda dosť príkladov nezmyselných vojen a nezmyselných obetí? Kedysi o tom písal Milan Kundera. V Neznesiteľnej ľahkosti bytia pripomenul príklad vojny, ktorú proti sebe v dávnej minulosti viedli dva černošské kmene. Kunderovu metaforu, obávam sa, možno dokonale použiť aj pri opise konfliktov v Sýrii a Egypte.

Prišli k nám z moslimských krajín, kde bol alebo je krvavý konflikt. Nie sú to utečenci z táborov. Získali tu prácu, založili si rodiny, majú spoločenské postavenie, niektorí aj slovenské občianstvo. Afganský lekár, egyptský a sýrsky inžinier. Čo si myslia o tejto krajine? A čo o tej, odkiaľ pochádzajú?

Športový komentátor Marcel Merčiak trávi najviac času sledovaním športového diania a prípravou na priame prenosy, spravodajstvo, reportáže či moderovanie zo štúdia. Hovorí, že taký macher sa ešte nenarodil, čo by prišiel rovno do štúdia len so štartovou listinou.

Rozumná krajina vie, že ústava chráni ľudí pred temnou stránkou moci až do tej miery, že niekedy zabraňuje rozkladu štátu či občianskej vojne. Čo vie o svojej ústave Slovensko?

Milton Friedman sa vtipným a výstižným vyjadrením o zhadzovaní peňazí z helikoptéry kedysi pokúšal poukázať na nezmyselnosť viery, že tlačenie peňazí je účinným nástrojom v boji proti poklesu ekonomiky. Bohužiaľ, imperatívom dneška nie je varovanie Miltona Friedmana, ale naopak, práve ten postoj, ktorý oprávnene a nahlas kritizoval.

Toto isté by som písal, keby sme s Fínmi vyhrali. Nechcem sa dotýkať notoricky známych tém, ale je jasné, že sú fanúšikovia a Fanúšikovia. Medzi nimi je priepasť nepochopenia vecí, čo sa dejú.