V polovici mája prebehol v Bratislave šiesty ročník divadelného Festivalu Nová dráma. Súťažné inscenácie čerpali podnety predovšetkým zo slovenskej histórie, literatúry či folklóru.

Do konca mája je v nenápadnej bratislavskej Galérii 19 komorná výstava diel Štefana Schwartza, významného výtvarníka s pohnutým osudom. Ako pozvánku na výstavu prinášame niekoľko reprodukcií jeho diel, ako aj texty znalcov jeho diela Rudolfa Fillu a Kataríny Bajcurovej.

Juuuj, veľmi sa teším na priamy prenos z finále Eurosongu v Oslo v sobotu 29. mája na Rádiu FM! Už len dúfam, že naše horehronské želiezko v ohni utorkového semifinále zaboduje a do finále postúpi. Hádam aj nejakú tu SMS by som poslala, keby sa dalo zástupcovi svojej krajiny, ale žiaľ, hlasovať môžeme len za tých, čo s nami v príslušnom semifinále súperia. Musím sa teda spoľahnúť na to, že tá balkánsky znejúca harmónia oslní srbských, albánskych, macedónskych či gréckych divákov, pretože Horehronie jednoducho vo finále nesmie chýbať!

Elektroniku som začal sledovať vďaka Bebemu. Je z Bánoviec nad Bebravou, ale to nevadí. Teraz vystupuje ako DJ Magálová, čo dokazuje, že aj ľudia z Bánoviec majú zmysel pre humor.Nemám vôbec nič proti Bánovciam ani Bebrave, to len tak, aby reč nestála. (Mimoriadny zmysel pre humor musel mať autor názvu obce Suchá nad Parnou, to je ale iný príbeh.)

Skoro každý pozná podnikateľské rodiny, ako sú Hiltonovci, Murdochovci či zakladatelia automobiliek Peugeot a Ferrari. No aj u nás na Slovensku sme mali úspešných a ctihodných podnikateľov. Ich mená sú okrem ich potomkov a historikov verejnosti v podstate neznáme.

Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.

Pod železničným násypom bruselskej stanice Gare du Nord sa tiahne pustá ulica, Rue d´Aerschot. „Toto nie je žiadny pisoár,“ je ružovou farbou napísané na niekoľkých miestach. Takmer všetky domy majú výklady, v ktorých sedia prostitútky. Okolo nich sa tmolia svorky mladých mužov. Pred výkladmi vyvolávajú obscénne výzvy, svojimi pohľadmi aj gestami zosmiešňujú prostitútky a vyvršujú si na nich zlosť. Prostitútky sa usmievajú. Väčšinou sú mladé, mnohé sú až nápadne pekné. Sú to Európanky.

Halušky. Guľáš. Vyprážané morské prasiatko. Roastbeef. Karí. Pizza. Vepřo, knedlo, zelo. Národné jedlá. Nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nemyslím, že ich má každá krajina. A niektoré ich majú zasa niekoľko. Tak napríklad, pizza alebo špagety?

Bojom s mečiarizmom a odstraňovaním jeho dôsledkov som strávil väčšinu svojho dospelého života, v súčasnosti trávim a nasledujúce roky zrejme budem tráviť bojom s ficoizmom a odstraňovaním jeho dôsledkov.

Mal to byť epitaf na náhrobný kameň národného tímu na MS 2010 a je z toho radosť a eufória. Všetko zlé a negatívne okolo mužstva sa prelialo do výkonu, aký v našej reprezentačnej histórii nemá páru.