Keď sýty hladnému neverí

.časopis .téma 05.03.2011

Analytici sa zhodujú, že ide o ekonomický nezmysel. Médiá sa zámeru rozdávať chudobným múku a cestoviny vysmievajú. Základné otázky si však položil málokto. Žijú u nás ľudia, ktorí skutočne hladujú? Kto a ako im pomáha?

Keď dolezie po železe

.martin Droppa .časopis .týždeň doma 05.03.2011

Výstavba železničnej siete na území dnešného Slovenska pred vyše sto rokmi znamenala rozvoj krajiny a regiónov. Čo prinesie rušenie a skracovanie tratí osobnej železničnej dopravy? Text o ľuďoch, ktorí tento ekonomicky odôvodnený krok nesú ťažko.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 05.02.2011

Emil, nemysli si, že sa v tomto pokročilom veku nezaujímam o dianie. Mimochodom, dianie je úžasné slovo, znamená to, že sa niečo deje. Len neviem, ako sa volá to, keď sa nedeje nič. Ale k dianiu. Čítam a dívam sa, čo sa deje v Tunise a v Egypte a keby som nebol starý skeptik, tak sa budem radovať. Že sa tam postavili proti diktatúre a že teraz nastúpia demokrati. Tak ako nastúpili u nás.

Lex Hodža by ma potešil

.jozef Majchrák .lukáš Krivošík .časopis .rozhovor 19.12.2010

Takmer celý život prežil v Amerike. Do Bratislavy prišiel pokrstiť novú knihu. O  starom otcovi hovorí veľa prekvapivého. Napríklad, že mu bol Andrej Hlinka v otázke usporiadania Československa politicky blízky. Vnuk československého premiéra Milana Hodžu John Palka. Alebo po slovensky: Ján Pálka.

Kto je váš zabudnutý velikán?

.časopis .téma 19.12.2010

Významných osobností verejného života sme sa opýtali, ktorých veľkých Slovákov pokladajú za dodnes celkom nedocenených.

Václav Vaško

.časopis .téma 19.12.2010

Nádherne spackaný život. Tak označil český kňaz a disident Oto Mádr životné putovanie Václava Vaška. Spisovateľa a najvýznamenjšieho kronikára dejín českej a slovenskej katolíckej cirkvi v rokoch neslobody.

Kto je Viktor Orbán?

.štefan Hríb .časopis .editorial 18.10.2010

Milí slovenskí konzervatívci, ale aj liberáli, no najmä vy, naši spoloční maďarskí priatelia, mám na vás veľkú prosbu. Pomôžte mi odpovedať na otázku, kto je Viktor Orbán.

Niečo tu smrdí

.martin Hanus .časopis .týždeň doma 18.10.2010

Kauza údajného tunelovania vo fondoch agentúry NADSME, ktorú otvorila premiérka Iveta Radičová, je čudesná. Najskôr padali ťažké obvinenia, teraz niektorí aktéri otvorenia kauzy naznačujú, že sa vlastne možno ani nič nestalo. Lenže – niečo sa stalo.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 18.10.2010

Ahoj Emil, predvčerom sa to začalo. Dalo sa to, pravdaže, čakať. Ale predsa len som si myslel, že to nepríde tak zrazu. Som deprimovaný a neviem, ako sa s tým vyrovnať. Viem, že nie som nijaká výnimka, že to akosi patrí k môjmu veku, ale, ktovie prečo, mal som pocit, že je na to ešte priskoro.

Ako pomôcť Srbsku?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 26.09.2010

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.