Na lekárskej fakulte je semester už v plnom prúde a v rámci kurzu medicínskej etiky na mňa nedávno vyšiel rad aj prednášať. Keďže som na fakultu prišiel z filozofického prostredia, téma prednášky bola tiež filozofická a mladým medikom som sa rozhodol priblížiť postmodernizmus, ktorý ich generácia vstrebala už s materským mliekom.

Máme sa báť energie z jadra? Tragédie ako bola Hirošima, Černobyľ či Fukušima zmenili svet a stáli mnoho životov. Napriek tomu predstavuje jadro cestu k lepšej budúcnosti.

V poslednej dobe často počúvame o ústave, jej dôležitosti, ochrane a ako je v parlamente veľkou výkonnou silou mať ústavnú väčšinu.

Zažívame energetickú krízu. Jednou z odpovedí na ňu môže byť jadrová energia, ale je tu problém: téma jadra vyvoláva aj obavy a nezodpovedané otázky. Preto sme sa rozhodli prediskutovať ich s odborníkom a do relácie Pod lampou prišiel jadrový fyzik, profesor Vladimír Slugeň.

Platón a jeho dialógy sú bibliou kritického myslenia. Osobne si myslím, že každý jednotlivec patriaci do nášho civilizačného kultúrneho rámca by sa s nimi mal v istom bode svojho života stretnúť. Ak sa vám to ešte nepodarilo, dnešná dávka tomu bude nápomocná.

„Nemiešajme šport a politiku,” počujeme často a s blížiacou sa olympiádou ešte aj počúvať budeme. Myslím si však, že kým šport nebude len súkromnou aktivitou, je to absurdné prianie.

Každý človek by mal mať svoju obľúbenú kaviareň. Asi prvýkrát som to začal vnímať počas mojich univerzitných rokov v Taliansku, ale presvedčilo ma o tom až čítanie francúzskeho filozofa Jean-Paul Sartra.

Na poslednom predveľkonočnom seminári sme sa s medikmi rozprávali o etike a genetike a pri téme možnosti editovania genómu zárodočných buniek sme sa nevyhnutne dostali k otázke, kto vlastne sme. Existuje ľudská prirodzenosť?

Vraví sa, že tie najlepšie knihy sú tie, ktoré nám môžu dať zakaždým niečo nové. Nedávno som sa vrátil k čítaniu diela Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Bude to najskôr kvôli súčasným spoločenským a kultúrnym udalostiam.

Občas môžu geniálni giganti prebudiť ďalších obrovských obrov: David Hume takto prebudil z filozofického spánku Immanuela Kanta (1724 – 1804). Toho Kanta, ktorý sa vraj nikdy nevzdialil viac než 50 míľ z rodného Königsbergu, ale mysľou prekračoval hranice nových území.