Nedávno mi jeden arménsky priateľ rozprával, že jeho krajina sa dnes topí v korupcii. Arméni celé dejiny zápasia o holú existenciu, a teraz, keď majú prvýkrát možnosť slobodne budovať svoj život, „idú sa sami zničiť“. Z Poľska zasa počujeme, že ľudia sú už unavení z Tuskovej vlády a znovu začínajú rásť preferencie Kaczynského nacionalistom. V Česku sa pre korupciu „zrútila“ dôvera ľudí v štandardné strany a v prieskumoch víťazia politické útvary, založené na silných jedincoch. Ani Maďarsko s Orbánovou politikou netreba opisovať. Postkomunistické Rumunsko či Bulharsko sledujeme z diaľky a nič im nezávidíme. A dramatické udalosti na Ukrajine nepotrebujú komentár.

Miloš Zeman dostal prvú žiadosť o milosť.... a rozhodol sa jej nevyhovieť, hoci mu to odporučila jeho obľúbená ministerka spravodlivosti Marie Benešová – po tom, čo jej experti preskúmali spis. A hoci zváženie milosti navrhol aj štátny zástupca. Je to správa taká malá, že sa do slovenských médií ani nedostala; tak aspoň tu.

Mysela som si, že je to život vo veľkom meste, ktorý otupil naše susedské vzťahy. Keď som vyrastala v Trnave, poznali sme všetkých susedov v našom dome po mene a kamarátili sme sa minimálne s polovicou z nich (u mňa bolo číslo väčšie ako u ostatných členov rodiny, lebo ja som sa hrala aj s rómskymi deckami). Keď sme sa presťahovali do Bratislavy, už sa naše vzťahy obmedzili na maximálne 2 rodiny v dome. Sťahovali sme sa často. Dodnes som sa sťahovala 24-krát, dokopy v 4 krajinách. Vystriedala som teda množstvo susedov. A môžem povedať jednu vec – nikde nie sú susedské vzťahy chladnejšie ako v bývalom „ostbloku”.

Kde bolo, tam bolo, ale bolo to určite v Bratislave na Šafárikovom námestí, tam, kde dnes nájdete čínsky fastfood, bolo kedysi jedno malé, ale útulné slovenské bistro. Na vývesnom štíte stálo – Bistro Krym, ale väčšina štamgastov mu hovorila dôverne Malý Krym.

Podľa nemeckého štatistického úradu sú vraj Česká republika a Slovensko dva štáty Európskej únie s najnižším podielom chudobných. Mnohých takéto čísla prekvapujú. Faktom však je, že štatistika je zle interpretovaná.

Nepředvídané a pro celý komentariát až na jednu výjimku z The Daily Telegraph šokující bylo vítězství nepopulárního britského premiéra a konzervativní strany.

Zabudnite na moment na filmových Päťdesiat odtieňov. A teraz, keď sú decká preč, pozrime sa na niečo iné, čo sa práve deje v mene oslobodenia ženského sveta. Potrebuje to totiž malé vysvetlenie.

Mojmír Hampl (viceguvernér, Česká národná banka) Často sa kriticky vyjadruje na adresu Medzinárodného menového fondu a pomoc chudobných štátov bohatým pomocou nadnárodných fondov považuje za masívny morálny hazard na celosvetovej úrovni. Tvrdí, že banková únia nás priblíži k vytvoreniu Spojených štátov európskych.

Fascinuje ma, akú tvorivosť vynaložila česká intelektuálna a umelecká elita, aby presvedčili obyčajný ľud, že Karel Schwarzenberg bude lepší prezident ako Miloš Zeman.

Na webovej stránke SME svieti práve ako najčítanejší text analýza od redaktorky Lidových novín. Píše o tom, ako premyslene a sebavedomo sa Slovensko správalo pri udeľovaní pôžičiek Grécku. Slovensko prosto zohralo v prípade pôžičiek európskych peňazí pre Grécko úlohu toho milého decka, čo skríklo, že cisár je nahý. A zahanbilo tak tých väčších a múdrejších. Príjemný pocit, nie?