Tá olympiáda, tá je! Cez chvíľku voľna sa nemôžem zadívať ani len na záznam súbojov, pretože ma to núti dopozerať ich až do konca. To meranie síl je na rozdiel od seriálov skutočné. Každý z pretekárov má dve nohy aj ruky, rovnaký sneh aj ľad. V kolektívnych športoch hlava pri hlave a plece pri pleci. Pri individuálnych športoch na štarte dotiera v hlave večná otázka: Dokážem byť lepší ako tí predo mnou? A tí po mne dokážu byť horší? To je psychológia športu, nikto nemá nič dopredu zaistené, aj šťastie je slepé. Všetko sa deje teraz! V hlave, nohách, srdci. Tu rozpoznáš charakter človeka presne v momente, keď musí siahnuť na absolútne dno svojich síl.

Chcel som pôvodne napísať, koľko humorných príhod človek zažije, keď cestuje vlakom na východ s nákladom unikátnych klobás Romana Kvasnicu a vystúpi potom v Markušovciach namiesto Margecian. Skrátka, úlet.

V roku 2014 začne platiť v treťom pilieri dôchodkového systému niekoľko zmien. Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) napriek nízkym zhodnoteniam odkazujú sporiteľom: Kto seriózne rozmýšľa o zabezpečení na starobu, nech ľahkovážne z tretieho piliera nevystupuje.

Sú štyri obdobia v živote muža: 1. obdobie, keď verí na Mikuláša 2. obdobie, keď neverí na Mikuláša 3. obdobie, keď robí Mikuláša 4. obdobie, keď vyzerá ako Mikuláš

Vzkriesenie existuje. Nejde len o fyzické vrátenie tela do života! Dnes všade, v práci, vo vzťahoch, na súdoch, atď. zaznieva lacná výhovorka: „To nie ja, to tí druhí! Oni sú na vine, že sa veci takto udiali a ja som potom nemohol konať inak.“ Myslím, že v kontraste s tým tu hlasno zaznieva fakulta spovede ako hádam posledná bašta v spoločnosti, kde si človek dobrovoľne kľakne a žaluje na seba hory-doly, že on zlyhal v manželstve, on podvádzal v práci, on je strašný sebec, čo ide po povrchu, a je vinný svojou pýchou.

Vo včerajšej Lampe sa Tóno Popovič s Antonom Šulíkom bavili o tom, či je november po dvadsiatich rokoch rozčarovaním alebo výsledkom celkom prirodzeného vývoja v posttotalitnej krajine.

Rozpomeňte sa, koľko máte oblečenia, ktoré ste už rok na seba neobliekli. Spočítajte, koľko máte vo svojom dome prázdnych miestností. Oživte si v pamäti reportáže o vyhadzovaní tisícok ton jedlých potravín v rámci Európy, Slovensko nevynímajúc! A teraz sa zamyslite nad osudom afrických migrantov, z ktorých mnohí nájdu smrť na dne mora. Chápem, že Európa nemôže celú Afriku privítať v Lampedúzii a presídliť ju do EÚ. Preto treba presadiť múdre riešenia situácie na africkej strane Stredozemného mora. Ale hovorme o utečencoch, ktorí sú už tu, lebo sú šťastne neutopení.

Kniha Ján Galanda je tretím titulom zo série Osobnosti slovenskej fotografie, ktorú vydáva vydavateľstvo Slovart spolu s Photoportom a Slovenskou národnou galériou, a ktorá je dielom autorov Aurela Hrabušického a Filipa Vanča.