Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovo brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti

Chcel som pôvodne napísať, koľko humorných príhod človek zažije, keď cestuje vlakom na východ s nákladom unikátnych klobás Romana Kvasnicu a vystúpi potom v Markušovciach namiesto Margecian. Skrátka, úlet.

Avšak vyskytla sa iná vlaková udalosť. Bolo to koncom roka z Prešova do Kysaku. Do poschodového vozňa so mnou nastúpi mladý výrastok, čo už mal dosť „nakúpené“, ako sa u nás vraví. Tváril sa, akoby oslobodil Prešov. Z oplzlých chorálov, ktoré chrlil, som zistil, že je fanúšikom hokejového Trenčína. V otvorenom vagóne nás mučil narcistickou sebastrednosťou a vulgárnosťou najhrubšieho zrna. Navážal sa napríklad do dievčiny, ktorú sprevádzali dvaja chlapci. Dvojzmyselne ju urážal, no oni ani necekli, báli sa. Otec, sediaci na ďalšej sedačke s malým synčekom, tiež mlčal. Nechcel problémy. Vravel som si v duchu, aké má henten šťastie, že nejdem až po Košice.
Prišla kontrola lístkov. Hrdina hľadal, ale nemal. Sprievodca mu dal čas. V ďalšej stanici ho znova kontroloval. Výrastok surovo klamal, že mu ho už dal. Sprievodca išiel po posily a priviedol sprievodkyňu. Tá povedala, že budeme stáť, kým si nevystúpi. Nepomohlo. Už nemal šťastie, že nejdem po Košice. Vstal som a vravím: „To nebude treba, pomôžem vám. Tento výrastok tu od nástupu terorizuje celý vlak. Chlapče, vystupujeme!“ Zdrapnem ho pod krk, cítim hnev. Vynášam ho a vidím, ako jeho nohy v lufte narážajú do sedačiek. Prvé schodíky, druhé, sme vonku. Opieram ho o zábradlie. Výrastok zdesene mlčí. Vravím mu: „Tu sa troška zorientuj a nemysli si, že sa na teba hnevám. Toto vyšmarenie ber ako prejav mojej lásky pri tvojej formácii.“
Nastupujem. Všetci cestujúci na mňa hľadia, usmievajú sa a pokyvkávajú hlavami. Ja sa len čudujem. Otcovi chlapčeka, kamarátom dievčaťa, kolegovi sprievodkyne. Uvažujem, či sa aj ďalší rok nebudeme miešať do cudzích vecí. A ani do tých vlastných...

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite