Ako ľudia starnú, získavajú to, o čo sa celý život usilovali: šťastie. Život totiž, aspoň sa tak javí, nie je dlhý pomalý ústup zo slnečných strání do tienistého údolia smrti. Je to skôr oblúk v tvare písmena U.

Ak premiér hovorí o zmene politického systému, neznamená to, že systém chce zmeniť. Znamená to, že významná časť slovenskej spoločnosti to chce počuť.

Vráťme sa pre dnešok ešte raz k referendu o protiruských sankciách a k tomu, ako sa táto téma vyvinula v posledných dňoch.

Taxikárka Alicia Bocuñano bývala ešte minulý rok v dodávke v kempe so stovkami ľudí na okraji mesta Ibiza, keď ich po sťažnostiach susedov prišla vyhnať polícia. Vysťahovanie bolo plné chaosu: rodiny sa snažili si pobrať svoje veci, deti plakali, kým ich rodičia prosíkali policajtov. Pani Bocuñano bola bez domova, pretože majiteľ jej bytu zdvojnásobil nájomné. Teraz ju čaká ďalšie vysťahovanie.

Bude vojna? Oteplí sa príliš? Zničí nás umelá inteligencia? Pribúda ľudí so strachom z budúcnosti aj tých, ktorí preto nechcú mať deti. Dá sa byť v takomto svete šťastný? Odpovedá psychiater Péter Hunčík.

Martin Knut je výtvarník, ktorý patril medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie, ale veľmi skoro ho zvábila reklama. Je jedným z tých, ktorí tu vytvárali kreatívny biznis. Po dvadsiatich rokoch sa rozhodol, že maľovanie bude opäť jeho priorita a bude sa venovať len umeniu, poradenstvu a Lige za duševné zdravie, ktorej je predsedom.

Luxusné haciendy bohatých ľudí za európske peniaze, namiesto penziónov pre turistov a dovolenkárov. Čo všetko kontrolovala, s kým sa bavila a čo zistila delegácia europoslancov? Budú sa tým teraz zaoberať európski prokurátori? Europoslanci sa chceli stretnúť aj s premiérom, vyhýbal sa im?

Trénujete detský basketbalový tím, stojíte za cyklosúťažami vo vašom meste alebo by ste na miestnom sídlisku radi zriadili workoutové ihrisko? Pre všetkých, ktorí vo svojej komunite podporujú športové aktivity, je určený nový grantový program ŠPORTUJTE PRE ZDRAVIE pod záštitou o. z. BILLA ľuďom. Víťazné projekty si v ňom prerozdelia až 20 000 eur.

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať? Fotografujem ľudí na rôznych miestach Slovenska. Každý, koho oslovím, dostane svoju fotku hneď vytlačenú a napíše mi krátky odkaz – čokoľvek, čo nosí v sebe. Môže to byť spomienka, pocit, názor, niečo, čo mu alebo jej leží na srdci. Takto vzniká zbierka portrétov a výpovedí, ktorá ukazuje, čo prežívame ako spoločnosť. Nie cez štatistiky a analýzy, ale cez konkrétnych ľudí a ich pohľady na svet okolo. Tento projekt robím v čase, keď sa Slovensko ocitá na križovatke. Politika sa vychyľuje smerom, ktorý mnohým naháňa obavy. Chodím na protesty, pozorujem ľudí, počúvam ich. Cítim napätie, ale aj nádej. Chcem pochopiť, čo prežívame – a zachytiť to. Nie ako komentár, ale ako obraz. Ako otázku, ktorú kladiem každému – aj sebe: Ako sa máš, Slovensko?