Ján Švancara st.: Myjavské piesne. (Nikdy nevydaný album)

Keď sa najbližšie zastavíte pred klenotníckym výkladom Tiffanyho alebo Cartiera, aby ste obdivovali jemne vybrúsený smaragd, existuje vysoká pravdepodobnosť, že pôjde o výsledok indickej remeselnej zručnosti.

Stojíme v kancelárii pre pútnikov, môj brat a ja, a vypĺňame dotazníky. Máme za sebou desať dní pešej chôdze, 350 kilometrov z Leónu v Kastílii. Pani kontroluje papiere a pýta sa: „Náboženské dôvody na púť ste nemali?“ Do kolónky dôvody sme napísali turistika, presne preto sme sem prišli. „Nie sme katolíci, tak asi nie je vhodné hovoriť o náboženských pohnútkach.“ Pani sa usmeje a pripíše „z duchovných dôvodov“. Bez spirituálnych pohnútok nemôžeme dostať compostelu, potvrdenie o vykonaní púte.

Vždy hovorím, že človek musí ísť na východ, aby ten náš „takmer“ Západ vážil. A nemusí ísť príliš ďaleko, stačí prejsť napríklad maďarsko-rumunskú hranicu. Pretože, hoci je stále v Európskej únii, ten rozdiel medzi tou našou strednou Európou a Balkánom cítite a vidíte na každom kroku. Kulisy sú podobné, napokon, Arad aj Temešvár boli ešte pred sto rokmi neoddeliteľnou súčasťou tej našej stredoeurópskej civilizácie, hrdými baštami pri hraniciach veľkého impéria, mestami, ktoré stavali úžasné stavby, ako sú Aradská filharmónia alebo Temešvárska radnica. Chodili sem a dodnes ešte z tých čias chodia električky a bývalé bohatstvo tu stále ešte vidieť. Inak je to však taký koniec sveta, čo drží pokope len silou vôle.

keď sme sa prvýkrát stretli, a ja som Vás pozval do Lampy, prišli ste mi ako normálny človek. Žiadna póza, žiadny odstup daný funkciou. Dnes, keď Vás chcú odvolať, vidím, že práve toto je Váš problém.

Načo trápiť v tomto teple počítač odvolávaním riaditeľa inštitúcie, ktorá v čase, keď sa ešte volala STV, mala nespočetne veľa zlých šéfov. Lenže Zemková je trochu iný prípad. Okrem Richarda Rybníčka, ktorý odišiel sám, boli všetci vládcovia týchto verejnoprávnych inštitúcií odvolaní, aspoň naoko, zákonne. Už som si zvykol, že po každých voľbách si politici nájdu nejaký dôvod na to, prečo vykopúť riaditeľa a dosadiť tam toho svojho. Lenže pri Zemkovej si nedali ani tú námahu, aby sa ich kopanec apoň tváril ako zákonný.

Otázku, ako ďalej po zdrvujúcej porážke vo voľbách, si v týchto dňoch nekladú len opoziční politici v SDKÚ či Daniel Lipšic. Diskutuje sa aj vnútri Sulíkovej SaS. Aj keď menej dramaticky a vo väčšej tichosti. Ale možno je to len povestné ticho pred búrkou.

Keď človek číta programové vyhlásenie vlády, medzi mnohými „budovateľskými“ záväzkami sa nachádza aj podpora tzv. striebornej ekonomiky. Je to predovšetkým obľúbená téma ľudí z Ekonomického ústavu SAV. Pod „striebornou ekonomikou“ sa rozumie uspokojovanie dopytu starnúceho obyvateľstva po špecifických tovaroch a službách, súvisiacich práve s vyšším vekom. To, že starnúca populácia bude pre firmy predstavovať čoraz dôležitejšiu klientelu, je pravda. Avšak zmienka o vládnej podpore je nadbytočná.

Ak by ste sa opýtali pred desiatimi dňami hociktorého hokejového odborníka, či je niečo také možné, tak by sa asi len tak pousmial. Novinári sa pred šampionátom pýtali, či je realistické očakávať v krátkom čase zase nejaký náš veľký hokejový úspech. Ja som odpovedal veľmi opatrne a diplomaticky. Všetci sme tak odpovedali.

Keby ste mali k dispozícii 75 miliárd dolárov, ktoré by ste mohli minúť v priebehu nasledujúcich štyroch rokov, a vaším cieľom by bolo zvýšenie ľudského blahobytu najmä v rozvojovom svete, ako by ste mohli získať najväčšiu možnú efektivitu? Túto otázku som položil panelu piatich špičkových ekonómov vrátane štyroch nositeľov Nobelovej ceny v rámci projektu Kodanský konsenzus 2012. Počas posledného roka potom viac než 50 ekonómov pripravovalo výskum takmer 40 investičných návrhov v najrôznejších oblastiach.