Nejako sme prestali veriť v to, čo máme nepochybne oveľa silnejšie než všetky ostatné výbery na MS. Prestali sme veriť, že tá obrovská – až bratská – súdržnosť, podporená síce športovým umením, ale nie až tak vypiplanou stratégiou, bude stačiť. Že sa vďaka nej budeme môcť rovnať tým najlepším na svete.
Ale to, čo sa pomaličky začalo budovať v prvom zápase s Kanadou a čo sa potom utužovalo od zápasu k zápasu, preukázalo najväčšiu silu opäť proti Kanade. A to proti najlepšiemu kanadskému výberu za posledných niekoľko rokov.
Nepamätám si, že by som niekedy videl, keď horelo pred brankárom, že by v zlomku sekundy popadali aj štyri slovenské telá na bránkovú čiaru a takouto barikádou bránili vstupu puku do siete. Fakt, že také niečo sa len tak nevidí, a teraz sme to videli, nie je náhoda. To môže byť len výsledkom obrovskej harmónie odvahy a odhodlania. Odhodlania každého, aj toho najmenšieho článku tímu. A to sa stáva len výnimočne. To nie je žiadne klišé, to je fakt.
Lenže, to ešte stále nikomu nič nezaručuje, len predurčuje. Najbližšie k takému modelu majú okrem nás práve Česi. Je to teda naozaj náhoda, že sa stretávame v semifinále práve s nimi? V tomto bratovražednom zápase narazíme na najpodobnejšieho súpera, akého sme mohli na majstrovstvách sveta stretnúť. A či už to dopadne tak, alebo onak, isté je, že zázraky, minimálne tie hokejové, sa dejú. Ale sú možné len vtedy, ak im ideme v ústrety s tým najväčším úsilím, ake je len možné. Dúfam, že na to už nikdy nezabudneme.
Autor je bývalý slovenský reprezentant, majster sveta z roku 2002.
Ale to, čo sa pomaličky začalo budovať v prvom zápase s Kanadou a čo sa potom utužovalo od zápasu k zápasu, preukázalo najväčšiu silu opäť proti Kanade. A to proti najlepšiemu kanadskému výberu za posledných niekoľko rokov.
Nepamätám si, že by som niekedy videl, keď horelo pred brankárom, že by v zlomku sekundy popadali aj štyri slovenské telá na bránkovú čiaru a takouto barikádou bránili vstupu puku do siete. Fakt, že také niečo sa len tak nevidí, a teraz sme to videli, nie je náhoda. To môže byť len výsledkom obrovskej harmónie odvahy a odhodlania. Odhodlania každého, aj toho najmenšieho článku tímu. A to sa stáva len výnimočne. To nie je žiadne klišé, to je fakt.
Lenže, to ešte stále nikomu nič nezaručuje, len predurčuje. Najbližšie k takému modelu majú okrem nás práve Česi. Je to teda naozaj náhoda, že sa stretávame v semifinále práve s nimi? V tomto bratovražednom zápase narazíme na najpodobnejšieho súpera, akého sme mohli na majstrovstvách sveta stretnúť. A či už to dopadne tak, alebo onak, isté je, že zázraky, minimálne tie hokejové, sa dejú. Ale sú možné len vtedy, ak im ideme v ústrety s tým najväčším úsilím, ake je len možné. Dúfam, že na to už nikdy nezabudneme.
Autor je bývalý slovenský reprezentant, majster sveta z roku 2002.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.