Aprílové víťazstvo Fideszu v parlamentných voľbách sa dalo očakávať. Októbrové komunálne voľby mali byť pre vládu skúškou: vyjadrením voličov, ako po piatich mesiacoch vidia svoje aprílové rozhodnutie.

Pila som kofolu v novučičkom penzióne, čakajúc, kým vonku ustane hustý dážď. S obdivom som si pritom prezerala krásne zrekonštruovanú kúriu, ktorú opravila rodina žijúca ďaleko, ďaleko od Bratislavy, v obci s pár domami a úzkou rozbitou cestou. Nahlas som pred paňou domu pochválila poctivú robotu. Upracovaná žena v strednom veku si vďačne prisadla k stolu a začala rozprávať, ako ten malý zázrak vznikol.

Môj otec robil takmer celý život v Škode Praha, v podniku svojho času takom slávnom, ako jeho mladoboleslavská alebo plzenská obdoba. V podniku, ktorý staval elektrárne po celom svete, čo vedelo a aj dnes vie len pár firiem na celej zemeguli.

Suraja, matka piatich detí, nie je obyčajnou afganskou ženou. Na stene svojej kancelárie s pýchou vystavuje fotografie, na ktorých pózuje vedľa Condoleezy Riceovej, Hillary Clintonovej či afganského prezidenta Hamida Karzaja.



Jedna z najukrutnejších rozprávok je tá o dievčine, ktorá nesmela prehovoriť, aby zachránila svojich bratov. 

Nesmela preriecť slovo, ani keď jej čierna pani kradla deti, keď ju znenávidel milovaný muž a hrozila jej smrť.

Po Tunise a Egypte je Líbya treťou arabskou krajinou, v ktorej môže nastať veľká zmena. Pád odpudzujúceho Kaddáfího režimu by bol vítanou zmenou a nasadenie tankov a lietadiel proti plukovníkovým odporcom je iba potvrdením toho, že Západ bol v posledných rokoch voči tomuto arabskému tyranovi až príliš zhovievavý.

Na žiadosť pána Mojžiša, novinára z časopisu .týždeň, opíšem v tomto texte udalosti, ktoré sa, žiaľ, udiali v mojom živote. Píšem slobodne, bez akéhokoľvek ohľadu na to, či to pre mňa bude mať viac, či menej zlé dôsledky.

Prišla knižka, normálne, poštou, s výrazným červeným nápisom na obálke – pracovný výtlačok – nepredajné. O pár mesiacov by mala byť bestsellerom. Taký je plán, kvôli tomu prišla, aby bol publicista v obraze, keď to vypukne, a ak sa mu bude chcieť, aby prispel pár riadkami. Najlepšie recenziou v čomsi mienkotvornom. Nie je podmienkou, aby tá recenzia knižku posvätila, pokojne ju môže znosiť pod zem. Niet žiadnych podmienok okrem tej, aby si knižku ten, komu prišla, nechal zatiaľ pre seba.

Pavel Strojlov je ruský exulant. Žije v Londýne a na svojom počítači má päťdesiattisíc nepublikovaných, nepreložených a prísne tajných dokumentov odcudzených z Kremľa. Väčšina z nich sa datuje do obdobia krátko pred koncom studenej vojny. Ukradol ich v roku 2003 a ušiel z Ruska. Pred pár rokmi by tieto dokumenty mali pre CIA hodnotu miliónov.

Má to iba tridsaťdva strán a modrý obal. Kubánsky pas vyzerá skôr ako nejaký sprievodný list, nie osobný identifikačný doklad. Unikáme s ním z našej ostrovnej izolovanosti, stále nám však nedáva garanciu, že môžeme nastúpiť do lietadla.