„Rozhodnutie opustiť s rodinou Kubu bolo najťažším v mojom živote. Súhlasili sme s odchodom, inak by môj manžel zomrel vo väzení na následky zdravotných problémov,“ hovorí Melba Santana Ariz, manželka prepusteného politického väzňa Alfreda Domíngueza Batistu.

„Literárne uvažovanie je spôsob spoznávania, aspoň v mojom prípade. Alebo, povedané jednoducho a súčasne zamotane, je to spôsob, ako sa dozvedieť, že vieme to, čo sme nevedeli, že vieme,“ napísal v eseji Rozprávať o tajomstve španielsky prozaik Javier Marías.

Sedel som pri majáku a podrážky topánok mi olizovali vlny. Na obzore sa dvíhali vzdialené vrcholky hôr, predhorie Álp, a jazero okolo mňa akoby sa končilo až niekde za obzorom, kde sa v mojich snoch mohlo meniť na more.

Celý život som si hrýzla nechty. Úplne odmalička. Nie je mi úplne jasné, ako som si hrýzla nechty, keď som ešte nemala zuby, ale predpokladám, že som si našla nejakú cestu. Aj moja mama si hrýzla nechty. Aj najlepšia kamarátka mojej mamy, Darinka, aj tá si hrýzla nechty. Ale sú rôzne formy hryzenia nechtov.

S Vladimírom Mišíkom, jedným z najdôležitejších českých rockových pesničkárov posledných desaťročí, sme sa rozprávali pred jeho koncertom v petržalskom Klube Za zrkadlom. V máji vydal výborný album Ztracený podzim a jeho kapela Etc... bola uvedená do Beatovej siene slávy. Po vážnych zdravotných problémoch radi konšatujeme, že Vláďa je znovu v špičkovej forme.

Moju prvú kapelu som mal ako prvák na základke. S mojím bratrancom sme sa postavili na skriňu v triede a prekvapeným spolužiakom sme spievali She Loves You od The Beatles, až kým nás nezrušila učiteľka.

Milý Vladimíre, velmi oceňuji, že jste mi vůbec napsal, byť poněkud zuřivě, levice a pravice na sebe dnes místo dialogu jen pokřikují, pozice mají příliš vyhraněné, a každá strana tu druhou považuje za ideologickou nestvůru. Možná to i obludy jsou, protože obě propadají pohanské víře, která není schopna rozlišit mezi pravdou rozumu a dogmaty víry. Jen nábožensky věřící ví, že věří a ví dokonce v co věří, a proto může zachránit svůj nevěřící rozum.

Zomrieme, zomrieme, všetci zomrieme! Spieva si moja dcéra od troch rokov vlastnú verziu songu Rolničky, rolničky. Vymyslela ju, keď sa hrala so svojou prvou bábikou Barbie. Som preto zlý rodič alebo je na vine anorektická hračka?



Možno je to mojím čisto biologickým vzdelaním a zamestnaním, ale často mám pocit, že za všetko môžu hormóny. Za moju nadváhu, zmeny nálad, lásku k deťom, žene aj všetkému stvorenstvu, hoci si to často ani jeden z nich nezaslúži.

Ľubica Orechovská je výborná herečka. A veď bodaj by aj nebola, pochádza zo slávneho Mistríkovho rodu, nové priezvisko získala svadbou s mojím spolusediacim z gymnázia Petrom Orechovským. Ľubica hrá vo filme Občiansky preukaz jednu z hlavných úloh. Spolu so sestrou Zuzanou. Hrajú colníčky. V Komárne, za socializmu. A prehliadajú osobné veci rodiny jedného z hlavných hrdinov tohto famózneho filmu.