Na schôdzi zdvihol ruku. Riaditeľ im povedal, nech hovoria na rovinu. Čo si myslia. Využil to teda na to, aby nahlas povedal niečo, čo v sebe už niekoľko mesiacov dusil. Začal hovoriť o nízkych platoch zdravotníckeho personálu, potom o špinavých priestoroch, nedostatku vody, poslednom rozbitom sterilizátore, a vôbec, o pretekaní a plytvaní vodou v celej nemocnici. Nezastavil sa a pokračoval ďalej o teple v čakárňach, keď sa do nich nahrnú pacienti a o nedostatku chirurgických nástrojov na sálach. Svoju reč ukončil slovami: „Toto sa nedá vydržať. Nikto to nemôže vydržať.“ Sála sa ponorila do nepríjemného ticha.

„Štěstí je krásná, přepychová věc,“ spieva Richard Müller a dodáva, „ale prachy si za něj nekoupíš.“ Celkom fajn citát do všeobecného džavotu na margo takzvanej súčasnej krízy, ktorá sa občas a nesprávne nazýva hospodárskou.

Bradatá speváčka vyhrala Eurovíziu 2014. Rakúsko sa dnes vďaka nej javí ako najliberálnejšia krajina Európy. Rakúsky prezident Heinz Fischer hovoril o „krásnom dni pre Rakúsko“.

Keď loď Ruža vchádza do prístavu, aby sa z nej vyrojili turisti, vieme, že sezóna je tu. Vzácna loď s krásnymi krivkami a maľbou šípového kvetu prichádza neviem odkiaľ a o to čarovnejšie pôsobí. Pre nás šoférov to tiež znamená, že po szigete (ostrove) budeme jazdiť opäť prikázanou tridsiatkou, aby nám dáky výletník nepristál na čelnom skle. Lode kotvia pri ostrove a ľudia potom okolo Szalma Csárdy, čo je vychýrená reštaurácia s výhľadom na prístavisko, idú ďalej do mesta. Vyváža ich červený vláčik k bazilike.

Popri treťom premiérskom mandáte Viktora Orbána, ktorý je v rámci nových demokracií historický (Mečiar bol po voľbách premiérom iba dvakrát), poskytli maďarské voľby aj iné pozoruhodnosti. Víťazný Fidesz v nich získal menšiu podporu než pred štyrmi rokmi, kým porazených – druhú ľavicu a tretí Jobbik – naopak volilo viac ľudí než v roku 2010. Ale nebude im to nič platné, pretože aj „vďaka“ volebným pravidlám, ktoré si Fidesz ušil na mieru, zostáva pomer mandátov približne po starom.

V týchto časoch sa niečo končí. Zrejme doznieva hodnotový systém prvej československej republiky. Z rozprávania našich starých rodičov si pamätáme spoločenský život, priateľstvá, lásky i sklamania tej doby. Naši rodičia zasa spomínali svojich stredoškolských i univerzitných profesorov. Pamätali si ich mená a väčšinou o nich hovorili s úctou a obdivom. Iste, v časoch komunizmu v tom bolo aj mnoho zidealizovaného, ale z toho rozprávania zaznieval hodnotový systém 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Naši stredoškolskí profesori, ktorí študovali v tej dobe, sa aj v čase komunizmu výrazne líšili od iných. Všetko zaujímavé, čo na humánnom poli v čase socializmu na Slovensku vzniklo, malo nakoniec korene v atmosfére prvej republiky. Naša generácia o tom počúvala, niečo sama zažila, ale tým sa táto skúsenosť končí.

Takmer geometrickým radom pribúda zákonov, ktoré podnikateľom ukladajú nové povinnosti, uvaľujú na nich poplatky, hrozia sankciami, niečo prikazujú a zakazujú.

Milí priatelia, niekedy nájdeme slnko tam, kde čakáme len temnotu. Pri poslednom brazílskom turné s našou kapelou ČAD sme hrali aj v meste Itanhaem. Leží na pobreží Atlantiku. Boli sme tam na konci zimy, pláže boli pusté, vlny oceánu rozbúrené, nebo nad ním temné, plné mračien, ktoré sa v okamihu rozostúpili a všetko zaliali milosrdné lúče slnka. Hneď sa zatiahlo, na oblohe sa zjavili mrchožrúti urubu – čierne supy a obsadili priestor.

Bez ohľadu na udalosti vo svojej východnej časti čelí Ukrajina obrovským ťažkostiam. Dá sa z nich rozumne vybŕdnuť?

Výrok Václava Havla „Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“ sa stal vďačným námetom posmechu pre tých, čo nemali nikdy Havlovu odvahu a neznášali veľké emócie, lebo vždy odvažovali svoje city na najmenších kupeckých závažíčkach. Pretože pravda a lož sú veľké vášne a láska rovnako ako nenávisť patrí k najsilnejším emóciám. Lží a nenávisti sme si užili za posledných dvadsaťpäť rokov práve dosť. Pred silnou vášňou nenávisti vzbudzujúcou bázeň, ako medzi Othellom a Jagom, Montekovcami a Kapuletovcami, kráľom Learom a jeho dcérami máme strach. Sme na ňu príliš zbabelí.