Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Hnev ducha jazera

.jela Krajčovič .časopis .týždeň vo svete

Keď loď Ruža vchádza do prístavu, aby sa z nej vyrojili turisti, vieme, že sezóna je tu. Vzácna loď s krásnymi krivkami a maľbou šípového kvetu prichádza neviem odkiaľ a o to čarovnejšie pôsobí. Pre nás šoférov to tiež znamená, že po szigete (ostrove) budeme jazdiť opäť prikázanou tridsiatkou, aby nám dáky výletník nepristál na čelnom skle. Lode kotvia pri ostrove a ľudia potom okolo Szalma Csárdy, čo je vychýrená reštaurácia s výhľadom na prístavisko, idú ďalej do mesta. Vyváža ich červený vláčik k bazilike.

Minulý týždeň osadili na múr csárdy pamätnú tabuľku na minuloročnú záplavu. Také sú vlastne všade po meste, pripomínajú katastrofu z marca 1838, keď Dunaj pri Vyšehrade zamrzol, voda nemohla odtekať a zaliala všetko pod hradným kopcom. Bola to najväčšia zaznamenaná povodeň s fascinujúcim dátumom: 13. 3. 1838. Tri magické trojky v kombinácii s osmičkami – až človeka zamrazí. Vtedy dunajská voda údajne zničila prameň s termálnou vodou, ktorý tu vyvieral tisícročia. Rozhodli sa jazero, zvané Hévíz, zasypať, vodu z prameňov odviedli do podzemných tunelov Malla-forrás, kam sa dá aj dnes dostať so sprievodcom. Na mieste jazera postavili pompézny hotel pri kúpalisku sv. Štefana, ktorý navštívilo mnoho celebrít vtedajšej doby. No dnes je na zaplakanie: schátral a hrozí mu pád strechy. Vedľa hotela si komunisti ako na just postavili svoju výkladnú skriňu, Zelený dom. Architekt, ktorý betónovú opachu umiestnil vedľa štýlového hotela z 19. storočia, mal veru zlý deň. Našťastie, onedlho ju čaká demolácia. Víly od zrušeného jazera sa však mstia ďalej: na opačnom konci bola zdemolovaná jedna z najstarších ostrihomských ulíc Sz. Lőrincz, pri bývalej mestskej bráne, so slávnym obchodom Parizsi Udvar, a komunisti sa opäť sekli. Starobylé budovy vymenili za škaredé paneláky. Miesto po jazere pripomína dieru po zube a namiesto romantického zákutia v srdci mesta ostanú oči pre plač, nepekné parkovisko a záhada: prečo sa ľudskej činnosti na mieste bývalého jazera nedarí?

Jela Krajčovič
žije v Ostrihome, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite