Je utorok podvečer, citeľne sa ochladilo. Počet ľudí sa postupne zvyšuje, dve tretiny tvoria mladí ľudia. Hoci sa tu odohrá aj malá subdemonštrácia sekty okolo Slobodného vysielača (majú megafón, transparent, vlastné heslá), reč tvárí prezrádza, že prišli najmä slušní pracujúci alebo študujúci ľudia. Vadí im korupcia a Smer, sú to pre nich synonymá.

Je to už desať rokov, čo tento časopis vychádza. A od jeho začiatku do neho píšem. Bola som odhodlaná vydržať do jeho alebo svojho konca. týždeň nekončí, ja tiež neumieram, ale musím sa s vami rozlúčiť...verte, srdce mi trhá. Ale je čas prekročiť svoju hrdosť a svoje ego – ok, vydržala som dlhšie ako Lasica aj Kaščák, ktorí začínali so mnou, ale nie som na seba pyšná. Tieto články boli mojím jediným denníkom po desať rokov. Prežili moje najturbulentnejšie obdobia a ich duch je v nich zachytený.

Občianstvo i previerky Ústavný súd ani po troch rokoch nerozhodol, či je zákaz dvojakého štátneho občianstva v súlade s ústavou. Návrh skupiny poslancov sudcovia odmietli na verejnom zasadnutí z procesných dôvodov. Gábor Gál, právny zástupca navrhovateľov, sa teraz chce obrátiť na európske a medzinárodné súdne orgány. Takmer 900 ľudí prišlo doposiaľ o štátne občianstvo SR. Len 55 z nich pre nadobudnutie občianstva Maďarska, čo bol pôvodný dôvod zákonnej zmeny. O slovenské občianstvo tak väčšinou prichádzajú Slováci, ktorí z pracovných či rodinných dôvodov žijú v zahraničí.

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.

Dvadsaťjedentisícové mesto v americkom štáte Missouri, Ferguson, sa náhle stalo jednou z hlavných tém v správach. Spôsobila to tragická smrť.

„Reforma je přeměna, změna, úprava, zlepšení v jakékoliv oblasti života, která nemá vliv na funkční základ oné oblasti. Reforma usiluje o zlepšení systému, takového jak je, nesnaží se ho odstranit jako celek, tím se liší od revoluce, která je radikální změnou poměrů. Zatímco reforma může být jen doladěním, nebo nanejvýš nápravou závažných křivd, beze změn základů systému.

Zmysel princípu, podľa ktorého treba hľadieť na vedu ako na čosi, „čo doteraz nebolo celkom nájdené a čo nebude nikdy bezo zvyšku odhalené“, nazval Wilhelm von Humboldt ideou akadémie. Založil tak novodobý zmysel vedeckého poznania a bádania, vychádzajúceho „z hlbín ducha“, a nie z číreho „hromadenia poznatkov“. Ideu akadémie označil za „najväčší a najkrajnejší slobodný priestor“ a Akadémiu za „spoločenstvo, založené na tom, že práca jedného sa podrobuje hodnoteniu všetkých“ a zoskupenie, „vykazujúce najväčšiu mieru nezávislosti od štátu“. Vzťah medzi akadémiou a univerzitou určil na základe súťaživosti, sporu a vzájomného pôsobenia.

V minulých rokoch sme boli svedkami presunu ľudí z vidieka do miest. Medzi dnešnými tridsiatnikmi sa už nájdu aj takí, ktorých to láka opačným smerom. Vidiek je pre nich magické miesto, ktoré ich priťahuje.

Najprv to vyzeralo ako vtip, neskôr ako šikovná politická hra, nakoniec sa ukázalo, že Jón Gnarr a jeho Najlepšia strana priniesli nielen do islandskej politiky dôrazy, ktoré v nej chýbali.

Film Sovia rieka z roku 1962 vznikol podľa novely amerického prozaika Ambrosa Bierca, nasledovníka Edgara Allana Poa. Napísal ju v roku 1890 a je fascinujúcim príbehom o okamihu tajomstva medzi životom a smrťou. Tajomstvo je ťažká téma a tajomstvo narodenia a smrti jedna z najťažších. Myslím aj na tajomstvo nepoškvrneného počatia, ktoré má od Biblie cez Michela de Montaigna, Jeana-Jacqua Rousseaua, Heinricha von Kleista až po Dušana Mitanu množstvo odtieňov. A myslím na tajomstvo smrti, na ten kratučký okamih, keď sa už človek nepohybuje medzi životom a smrťou, ale smeruje k smrti. Záhada je na hranici medzi.