V deň výročia smolenskej tragédie, 11. novembra, stoja oproti sebe dva národy. Pre jedných to bude deň, ktorý im pripomína, že nezávislosť bola obmedzená. Že dnešná vláda svieti iba odrazeným svetlom, slabým a rozptýleným, že je tvorom chorľavým. Podľa nich smrť prezidenta a 95 ďalších osôb, neschopnosť pri vyšetrovaní, zmeny komisie a celková zmätenosť sú dôkazom ľahkovážnosti, pohŕdania a odmietnutia takej hodnoty, akou je nezávislosť štátu. Môže za to väčšina politických elít, od premiéra cez vládu po prokuratúru.

Orientácia Rómov v osadách na prítomný okamih je všeobecne známy fenomén. Psychologický výskum o tom, ako rôzni ľudia rozdielne vnímajú čas a aký vplyv to má následne na ich životnú úroveň, môže do riešenia rómskej otázky u nás vniesť nové podnety.

Gabriel Kollár je mladý slovenský someliér, ktorý v roku 2010 reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy someliérov. Pracuje pre vinárstvo Elesko. Vrcholí sezóna sektov, a tak nás zaujímalo, aké sekty majú radi Slováci a aké sú najnovšie trendy vo svete.

Na filmovom festivale Sundance mal koncom januára premiéru dokument Sound City, ktorý nakrútil Dave Grohl, o nedávno zaniknutom štúdiu, kde vznikli desiatky zásadných albumov popmusic. Aká je situácia nahrávacích štúdií u nás? Slovo sme dali trom zvukárom, ktorí reprezentujú tri rôzne prístupy k nahrávaniu hudby.

Headlineri vždy rozdeľujú divákov Pohody na dva tábory – tých, ktorým sa ich vystúpenie páčilo a iných, čo sa po zopár pesničkách radšej vybrali k menším pódiám. Dôvodov, prečo sa niekomu akt na hlavnom pódiu páči a inému nie, je niekoľko, často za to môže aj premenlivý zvuk, ktorý býva v zadných radoch oveľa horší ako v kotle pod pódiom alebo jednoducho väčšia či menšia zainteresovanosť. Fanúšik je schopný stráviť od svojho miláčika čokoľvek, čo sa u náhodného diváka povedať nedá. A najmä pred hlavným pódiom je často toľko ľudí, z ktorých má každý iný názor.

S britskou televíznou seriálovou tvorbou máme síce sporadickú, ale o to vrúcnejšiu skúsenosť. Milovali sme Randalla a Hopkirka, Profesionálov (tých z CI 5, nie zo slovenského malomesta) poznáme odpredu, odzadu, o Makepeaceovej máme dokonca popovú pieseň, Lutherom nedávno zahviezdila Jednotka a isto by sme našli zopár ďalších kúskov. Aj vďaka progresívnej ČT 2 a neskôr i ďalším českým televíziám máme od začiatku deväťdesiatych rokov aký-taký prehľad aj o britcome: Červený trpaslík, Čierna zmija, Tenká červená línia, Mladí v partii, Black Books, atď.

V utorok 1. mája 2012 zomrel generál Podzemnej cirkvi Vladimír Jukl. Aké je jeho politické dedičstvo? Čo tento kňaz reprezentuje v dejinách slovenského politického myslenia?

Päťdesiattisíc mŕtvych za päť rokov. Taká je bilancia vojny s drogami v Mexiku. Hoci mexická vláda vo vojne proti kartelom a drogovým barónom pritvrdila, zdá sa, že jej stratégia nefunguje. Prečo je to tak a akú radu by dal Mexiku nedávno zosnulý James Q. Wilson? Píše David P. Goldman.

Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

Je to zvláštny pocit, ktorý teraz my Česi prežívame. Senát, druhá komora nášho parlamentu, s definitívnou platnosťou odhlasoval, že si nástupcu Václava Klausa budeme voliť priamo. A napriek tomu, že to bude v takmer rovnakom čase, v akom si Spojené štáty budú vyberať medzi Barackom Obamom a nejakým republikánskym kandidátom, je tu u nás v Česku celá voľba ponorená v hmle.