Nikdy nezabudnem na ten obraz, ako stojíme s Blahom Uhlárom uprostred zdemolovanej krčmy Stoka a Blaho sa snaží nájsť v spúšti na podlahe medzi stopami krvi, skla a triesok ďalší kúsok drievka z rozsekaných dvier. Ten pocit totálneho zúfalstva sa mi navždy spája s tými kúskami drievok, ktoré Blaho dvíha zo zeme a prikladá k sebe, akoby to malo vôbec zmysel – lepiť teraz v noci dvere po útoku neonacistov, ktorí sem vtrhli ako húf sarančí. Dosekaní ľudia, policajti aj záchranka odišli, ostali sme sami. Vtom sa Blaho na mňa zahľadel, rozosmial sa zúfalo a vraví: „Ja ako večný kuvik by som mal byť vlastne spokojný! Konečne sa splnilo to, čo som predpokladal!“

Je to nefér, je to nefér, je to nefér. Je to nefér , že naša vláda považuje zahraničných Slovákov za vyvrheľov spoločnosti. Za bezprávne bytosti, ktoré nemôžu voliť. Ide cca o 200 000 ľudí. To nie je malé číslo...a preto je najlepšie ho odignorovať. Argumentácia, že voliť poštou nemôžu, pretože pri prezidentských voľbách je aj druhé kolo a pošta by nemusela za ten čas doraziť, je úplná sprostosť. V zahraničí sa dá už voliť aj elektronicky, napríklad v Estónsku. Ale oni si myslia, tak im treba, trepali sa von, nepáči sa im tu, tak vám treba, keď nechcete byť Slováci!

F**k the EU! Na YouTube sa objavila nahrávka odpočutého telefonátu s ruským prepisom. Žena, údajne viceministerka zahraničných vecí Victoria Nuland (na obr.), hovorí s mužom, údajne americkým veľvyslancom v Kyjeve. Nulandová argumentuje, že do krízy v Ukrajine by mala zasiahnuť OSN, a značne vulgárne posiela EÚ za to, čo dosiaľ na Ukrajine robí, „niekam“.

Roku 1965, na začiatku svojho veľkolepého dirigentského života, navštívil Claudio Abbado po prvý raz Bratislavu, aby naštudoval so Slovenskou filharmóniou a so Slovenským filharmonickým zborom program z tvorby Vivaldiho (Gloria), Verdiho (Te Deum) a Luigiho Nona (Il canto sospeso), ktorý mal zaznieť na festivale v talianskej Perugii.

V Groningene sa veľa hovorilo o tom, ako uspieť na medzinárodnej hudobnej scéne. Plachému chlapcovi z malej islandskej dediny, ktorému ešte neminulo 22 rokov, sa to podarilo.

Milí priatelia. Niektoré veci sú tabu, nehovorí sa o nich. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, po revolúcii. Babke zazvonil telefón. Babka, dobrá žena, človek starej školy, tvor dôverčivý, bez váhania zodvihla. „Dobrý deň, hľadám svoje korene, svojich predkov, boli zo Slovenska, z Jura,“ oznamoval pán s anglickým prízvukom, kdesi na druhom konci sveta. Potili sa mu ruky, chvel sa mu hlas, bol nedočkavý a plný očakávaní. „No s nami rodina určite nie ste,“ odpovedala babka nevzrušene.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

Od štyroch rokov hrávala na klavírnom krídle, ktoré mali v dvojizbovom sídliskovom byte. Dnes je v repertoári Opery SND jej opera Dorian Gray, ktorá mala premiéru minulý mesiac. Hudobná skladateľka Ľubica Čekovská.

V októbri sme v .týždni priniesli veľkú fototému s názvom Generácia Mandela, kde na obdobie boja za slobodu spomínali spolubojovníci Nelsona Mandelu, a o svojom živote v zmenených pomeroch hovorili aj mladí obyvatelia Juhoafrickej republiky. Toto číslo .týždňa sa dostalo do rúk nášmu čitateľovi Petrovi Turečkovi, ktorý nám napísal zaujímavú reakciu.

Každý ho v košických županských voľbách považoval za outsidera. Mal za sebou iba ministraničku Vladimíra Palka a išiel kandidovať proti silnému košickému županovi Zdenkovi Trebuľovi. Ale dnes je v druhom kole a Smer znervóznel. Rudolf Bauer.