O sudcovskom stave sme nikdy nemali prílišné ilúzie. Sudcom sa však podarilo preraziť ďalšie morálne dno: takmer polovica z nich chce žalobami na súdoch dosiahnuť, aby sa im v čase krízy slovenskí občania zložili na ešte vyššie platy než majú.

„Proč nenapíšete, jak se mohlo stát, že jste byl v mládí komunista?” opýtal sa českého spisovateľa Ivana Klímu mladý redaktor z BBC. Po dlhšom váhaní a úvahám o tom, či to ešte dnes niekoho zaujíma sa autor kníh Má veselá jitra, Soudce z milosti či Láska a smetí rozhodol na novinárovu otázku odpovedať a napísal dvojdielne pamäti Moje šílené století.

Pamätám sa, ako sme ako politici v priebehu roku 2002 začali dostávať od novinárov otázku, či majú Spojené štáty americké zaútočiť na Irak. Pýtali sa nás to preto, lebo sa o tom začalo hovoriť v Amerike. Spomínam si, že mojou prvou vnútornou reakciou bolo: Prepánajána, prečo?

Bolo to prvého mája roku 1989, keď mi v nemocnici v Podunajských Biskupiciach Dominik Tatarka položil otázku: „Čo myslíš, dočkáme sa konečne? Príde už tá vytúžená zmena?“

Pôvodne som chcela hovoriť o albume Sufjana Stevensa Greetings From Michigan/The Great Lake State (Rough Trade r. 2004), ktorý patrí medzi mojich favoritov z radu folkového revivalu.

Robert Fico môže byť spokojný. Po špeciálnom prokurátorovi odmietla kauzu financovania Smeru aj polícia. Sponzorská zmluva aj známa nahrávka sú tak minimálne do mája klinicky mŕtve.

„Rozhodnutie opustiť s rodinou Kubu bolo najťažším v mojom živote. Súhlasili sme s odchodom, inak by môj manžel zomrel vo väzení na následky zdravotných problémov,“ hovorí Melba Santana Ariz, manželka prepusteného politického väzňa Alfreda Domíngueza Batistu.

„Literárne uvažovanie je spôsob spoznávania, aspoň v mojom prípade. Alebo, povedané jednoducho a súčasne zamotane, je to spôsob, ako sa dozvedieť, že vieme to, čo sme nevedeli, že vieme,“ napísal v eseji Rozprávať o tajomstve španielsky prozaik Javier Marías.

Sedel som pri majáku a podrážky topánok mi olizovali vlny. Na obzore sa dvíhali vzdialené vrcholky hôr, predhorie Álp, a jazero okolo mňa akoby sa končilo až niekde za obzorom, kde sa v mojich snoch mohlo meniť na more.

Celý život som si hrýzla nechty. Úplne odmalička. Nie je mi úplne jasné, ako som si hrýzla nechty, keď som ešte nemala zuby, ale predpokladám, že som si našla nejakú cestu. Aj moja mama si hrýzla nechty. Aj najlepšia kamarátka mojej mamy, Darinka, aj tá si hrýzla nechty. Ale sú rôzne formy hryzenia nechtov.