Ako sa tak rozprávam s našimi muzikantmi a ľuďmi okolo hudby, často sa bavíme o presadzovaní v zahraničí, o snoch spojených s hraním po svete, o scénach, z ktorých prirodzene vyčnieva anglická a americká, lebo ak niečo vymyslíte, máte šancu byť v tom najlepší, a to hlavne ak ste svojím výmyslom posadnutí. Súčasťou debát je aj to, kto to má ľahšie, kto ťažšie. Z vlastného pozorovania môžem povedať, môžeme ďakovať osudu, že sme na Slovensku.

Udiať by sa to mohlo takto: na nejakom utajenom mieste, možno dokonca aj v konšpiračnom byte (napríklad na Vazovovej ulici) sa stretli zástupcovia JOJ, Markízy a Fun Rádia. Spolu prebrali politickú situáciu, ponadávali na tých, čo tu doteraz vládli a dospeli k tomu, že s doteraz vládnucimi stranami to vedie od desiatich k piatim. Chce to celkom novú krv. „Podporíme Matoviča?“ opýtal sa možno zástupca Fun Rádia. „To je taká neriadená strela a okolo neho všelijakí vedci. Kto už bude voliť kockaté hlavy?“ oponuje asi človek z Markízy.

Varšava, najlacnejšie veľkomesto sveta. Ešte pred niekoľkými rokmi by som sa z toho smial, ušetriť tu niečo z nie veľmi veľkých diét bolo, ak sa človek nestravoval ako „paštikár“, takmer nemožné. Varšava mala veľa vecí, ktoré sa podobali na Moskvu, Kyjev. Slušné byty tu boli neuveriteľne predražené, rovnako ako kancelárie, panoval tu navyše taký čudný východný nevkus, ešte o niečo hroznejší ako naše stredoeurópske podnikateľské baroko.

„Nie, nedám sa presvedčiť, aby som hovorila o Stalinovi. Azda ste si všimli, že som to neurobila za celých šestnásť rokov, čo som v zahraničí. Ustúpila som jediný raz, v roku 1981 v programe Malcolma Muggeridgea na BBC, a odvtedy to ľutujem a s Muggom sa už nerozprávam... Prepáčte, že som taká drsná, až nevychovaná, ale rovnako reagujem zakaždým, keď dostanem pozvanie, ako je to vaše, pozvanie založené na absolútnej nevedomosti a nesprávnych predpokladoch.“

Keď v januári 2011 vyšla v USA kniha Battle Hymn of the Tiger Mother, ktorú napísala Američanka čínskeho pôvodu Amy Chua, otvorila sa nielen diskusia o tom, ako treba vychovávať deti. Začal sa aj boj dvoch odlišných rodičovských kultúr.

Ste deprimovaní sychravým počasím? Nemáte náladu? Ak sedíte pri počítači, nájdite si pesničku Láďu Křížka Vzdálená. Je dobré vychutnať si dielo celé, ak ale nemáte čas, skočte rovno na tretiu minútu. Zaručujem, že sa vám deň rozjasní, ak sa neusmejete ani raz, vrátim vám pomernú časť ceny za tento časopis. Zároveň vám bude jasné, prečo sa zo mňa nestal svojho času metalista.

Sto rokov nám hovorili, že nič sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo vo vákuu. A teraz nám zrazu hovoria, že neutrína sa možno predsa len pohybujú rýchlejšie.

Magor bol čistý lieh. Špiritus. Dobrodružstvo v nečakanej chvíli. Vykoľajil vám na chvíľu život a potom ste si na to stále spomínali.

Britský fotograf Chris Steele-Perkins navštívil Japonsko po cunami trikrát, prvý raz krátko po 11. marci. Kesennuma a Kamaiši – to sú rybárske mestá v najviac postihnutých prefektúrach, kde ako „pouličný chodec“ detailne prešiel hlavnú ulicu. A fotografoval po každých päťdesiatich krokoch presne tú istú časť s odstupom siedmich mesiacov. Výsledok? Mrazivý. Nánosy trosiek a áut z marca sú v októbri úplne preč, ulice sú pol roka po najväčšej prírodnej katastrofe na svete v roku 2011 až sterilne čisté.

V detstve nás balamutili rozprávkami o tom, ako psík žije s mačičkou v pevnom zväzku a že krtko žuje žuvačku a kamaráti sa s myškou. V dospelosti neraz sami ochotne uveríme mýtom. Napríklad tomu, že aj slony z času na čas potrebujú riadnu dávku alkoholu.